"Argentina" च्या आवृत्तींत अंतर

Content deleted Content added
No edit summary
No edit summary
6 वळ :
…. Page needs to be Edited.
 
Dokxinn omerikechea dokxinn vattharantolem raxttr. Okxourit'ti-i vistar 22˚ te 55˚ dokxinn ani rekhaurit'ti-i vistar 54˚ 20' te 73˚ ostont. Arjenttinache ut'torek boliuhia,ixanyek paragve, udentek brajhil, urugvai ani ottlanttik mhasagor, dokxinnek ottlanttik mhasagor ani ostontek chili. Kxetrofoll 27,77,815 chovo. Kimi. Arjenttina hem namv arjenttom' (chandi) hea lettin xobdauylean ailam.
 
BhumyvrnnonH
 
bhumyrochonnukeche nodrentlean dexache char vantte zatatH 1. Onddiz dongor vatthar, 2. Pettagonia, 3. Pompas ani 4. Ut'toreuttenocho gorom' hovamanacho vatthar.
 
Onddiz dongran arjenttinacho 30% vatthar veapla. Hea vattharant borech nidrist jvalamukhi asat. Hatuntlea vott'tt temkantleo ekvis 6,200 mi. Poros unch asat. Hatuntolem 7,034 mi. Unchayechem aekonkagva hem soglleant mhan dista.
 
Onddizoche udenteutten ut'toreche rio negro nhoimsaun te dokxinneutten meglen mhollear samudrodhunimeren pettagonia patll'llam.
 
Pompas ho eka thoracher axil'lo vatthar. Hanga sogllea vottamni tonn dista. Hangachi zomin pikall zaun asa.
 
Ut'torekoddolo vatthar onddiz dongor ani parana nhoim hanchemodim asa. Thoim chikhol khub asa. Monis vostik hi suvat soma na.
 
Parana hi hangachi soglleant vhoddli nhoim. Tichi lambai 4,184 kimi. Asa. La platak mellchepoilim 193 kimi. Meren hika borech fantte futtleat ani porot ekttham-i aileat. He nhoinche rochnnukek lagun hangacho vatthar pikall zala. La plata bhair del, vhaye, dulse, primero, segundo, tersero, kvarto ani kinto hea sarkeo nhomyo hanga asat.
 
Aires, pompas, kardouha hea prantani ani pettagonia vattharant lhan vhodd tollim asat. Hatuntoli kaim kharea udkachim asat. HovamanH dexachea vistarak lagun hovamanache vingddovingodd prokar asat. Zanevari ho soglleant gorom' mhoino. Zun, zuloi he mhoine soglleant thondd. Ut'toreutten chako vattharant gimachea disamni gormi 48˚ se. Meren pauta zalear dokxinneutten pettagonia vattharant ximyachea disamni - 16˚ se. Sokoil pauta. Ut'toreutten hovaman ken'nai thondd zalear ken'nai chodd gorom' asta. Tea manan dokxinneutten doreak lagun hovaman som' asta. Dokxinn dhruvavelem varem ostontechea vattharantlean yeun onddiz vattharant paus haddtta. Punn hem varem thondd asta. Tea manan onddijchea udentekoddlea vattharant varem gorom' asta. Hea vareak ‘ zhondda ’ mhonnttat. Arjenttinache ixanyeutten paus 50 te 100 sem'mi. Meren poddtta zalear her vattharamni pausachem promann eksarokem nasta. Pompas ani ixanyechea vattharamni ‘ pomperos ’ hea vareank lagun vadllam zatat.
Vonspot ani monzatH
 
ut'tor arjenttinantlea ranamni ani chikhlachea vattharamni torantoranchim zonauram asat. Zagvar, pyuma, ranmazoram, kole, kepibara, armaddilo, muyo khaupi pranni heasroke pranni chodd promannant dixtti poddttat. Tonnachea vattharamni torantoranche kidde, ria, ettor, vizhol, eposom' sarkim zonauram ani xohamrig, ttinemo sarke pokxi asat.Nhomyambhitor torekovar zatichem nustem bhorpur promannant sampddotta. Spenantlean haddil'lim gorvam hanga bore toren vaddlim zalear kaim pollun vochun ranoutti zalim. Zogantleo 10 ttokke vonspoticheo zati hanga asat. Kvebracho, yerbamate, saipros, pain, larch, ok, cho he rukh ani pompas vattharant tonn asa. ‘ amb ’ ho rukh hangacho raxttri-i rukh mantat.
ItihasH
 
itihasotgoneanchea motapromann yuropi-i hanga pauchepoilim hea vattharant sumar 3,00,000 lok rautale. Axia khonddantlean yeun hanga te 20,000 vorsampoilim paule oxem-i ek mot asa. 15 vea xenkddeameren hanga ‘ inddiyon ’ lokanchi borich vosti axil'li. Hancher inka somskritayechi sot'ta axil'li oxem mantat karonn borech lok kvechua hi inkanchi bhaxa uloitale. Hea lekanchem pott xikar ani xetveusayacher choltale oxem mantat.
 
Vhespuchi hannem 1501-02 vorsa rio do la platacho sod lailo. Khuan diajh de solis hea spenix monxan 1516 vorsa hanga poilem paul dourolem punn taka hangachea inddiyon lokamni marun uddoilo. Te uprant 1526 vorsa sebesttiyon kebott ani diego garsia he thoim paule.Dogamymodim zhogddim zal'lean te rokhddech spenant portole. Fuddem pedru do mendomsachea fuddaroponnakhal spenan hanga apli vosnnuk korpacho yotn kelo. Nimanne martines duming iral ho la plata vattharant ghuslo ani 1539 vorsa tannem asunosion ho gamv toyar kelo. Hench hangachem poilem spenix xar tharlem. Fuddem khuan de garai hannem paragvai nhoincher 1573 vorsa santafe bondor ani 1580 vorsa buenos aires hea xarachi thapnnuk keli. Hangachean spencheo vosahoti vaddunk lagleo. Sogllea vosahotincher asunosionochi sot'ta astali ani peru hangacho rajyoprotinidhi rajyokarobhar choloitalo. Vosahotink spenche kaide lagu zatale. Taka lagun vosahotinchi chodd udrogot zaunk pauli na. Fuddem britton ani portugal hancho vepar choream zaunk laglo. To bond korchekhatir 1776 vorsa spenan la plata ho svotontr prant toyar korun thoim rajyopalachi nemnnuk keli. Hea prantant ten'na aichem arjenttina, paragvai, urugvai ani boliuhiachea kaim vattharancho aspavo axil'lo. Brittixamni 1806-07 vorsa kel'lea zhuzak buenos aireschea lokamni boretoren zap dili. Hea zhuzauporant hangachea lokank atmovisvas ailo ani svotontrotayechi tankam as lagli. 25 me 1890 disa eke nagrik somitichi (Junta) thapnnuk zali. He somitin spencho raza ferdinand, zaka nepoliyonan horoil'lo, tachea namvan rajy korpachem tharailem. Ho dis azuy svotontrotai dis mhunn monoitat. Khoddegantth svatontryozhuzari hose do san hachea fuddaroponnakhal tukuman hanga nagrik monddllan kranti korun 4 zuloi 1886 disa la plata prantachea svotontrotayechi ghoxnna keli. Taka lagun spenchi hangachi sot'ta sompli. La plata vattharache paragvai, urugvai arjenttina ani boliuhiya he char svotontr dex zale.
 
Bernardino rivhadauhiya ho 1826 to arjenttinacho raxttropoti zalo. Tannem borech kaide haddun sudaronna keleo punn dexabhitorlea zhuzank lagun taka rajinamo divoncho poddlo. 1829-52 hea kallant khuan manuyel do rosas raxttropoti zalo. To hukumoxoha axil'lo. Taka husto hose do urkisa hea tacheach onuyayan sot'tevelean sokoil demvylo ani dexabhair dhamvddailo. Ten'na rosasan dexabhair dhamvddail'le alebrdi, mitre, sarmiento sarke dexobhkt porot dexant aile. Tacho palou gheun urkison 1853 vorsa somvidhan toyar kelem, punn taka manyotai mellpak unnich dha vorsam laglim. Hem arjenttina gonnrajeachem poilem lokxai somvidhan. Fuddem zonrol mitrechea (1862-68) sot'tekhala arjenttinan borich udrogot keli. Tachea uprant sot'ter axil'lo sarmiento ho dexobhkt ani fuddaril'lea vicharancho axil'lo. 1874 to nikolos avelanda raxttropoti zalo. To 1880 meren sot'ter urlo. 1880 te 1912 meren borech zann sot'ter aile punn ho kall mhollear rajki ondadhundicho zaun kelo. 1912 vorsa roke pen'na hea raxttropotin gupt motdanachi podhdot hanga chalu keli. Taka lagun 1916 to ipolito irigoyen ho zohal udaromotovadi raxttropoti zalo. 1852 te 1880 ho raxttrache bandaullicho ani 1880 te 1916 cho kall ruddhivadi rajyoporomporecho kall oxem mantat. Hachea uprant 1916 te 1930 meren zohalomotovadi sot'ter aile. 1930 te 1943 meren porot ruddhivadi porompora manpi pongddachea hatant sot'ta axil'li. Hea kallant yuropant nirmann zal'lea fesizhom', najhivad hancho arjenttinatlea ghoddnnukancher porinnam' zalo. Zormon guptoher dexbhor patll'lle. 1946 meren husto, roberto kastio, roson ani ramirejh he raxttropoti zale. Hachea uprant sot'ter axil'lea andelmiro ferel hannem 1945 to zormoniadd zhuz ubarolem. Haka lagun arjenttinak ‘pen omerika ’ ani somyukt raxttrant provex mell'llo. Zhuzachea kallant peron sarko loxkori odhikari apli xokt vaddoun 1946 vorsa raxttropoti zalo. Tannem svotak kamgarancho fuddari zahir korun tancho tenko melloilo.
 
Tannem begobeg yotn korun kamgar ani prosn soddoile. Kaim dhondeachem raxttrikoronn kelem. Punn heo soglleo sudaronna kortona tannem motsvatontry, songhttonasvatontry sarkea lokxayechea totvancho gollo ondil'lo. Neayaloyam, khobroptram, xikxonn somstha hancher bondhnam ghalim. Dhormik fuddareanchem fattboll mellouchekhatir dhormoxikxonn soktichem kelem. Heach kallar lokam'modim borich namnechi ani priy axil'le tache bailek, ivhak moronn ailem (1952). He gozali uprant peronachi-i lokpriyota demvli. 1955 vorsa dhormik fuddareankodden kamgar songhttonechea vixeavelean tache motbhed zale. Teach vorsa zun mhoineant bondd zalem ani soglli sot'ta loxkorakodden aili.Nimanno 9 sopttembor, 1955 disa peron sot'ta soddun dexabhair gelo. Zonrol lonardi ho sot'ter ailo. Punn rokhddoch aramburu hannem taka pois kelo ani svota raxttropoti zalo.
 
Peronan dex soddlo punn tache vichar, tannem bailo ani kamgar hanchekhatir haddil'leo sudaronna hea gozalink lok visrole nat. 1958 to februvari mhoineant loxkori razouttin jen'na venchnnuko zahir keleo ten'na peronchea fattirakheanchea palvan zohalomotovadi umedovar arturo frondijhi venchun ailo. Peron pokxacher bondi axil'li punn tancheo kareavolli porot vaddik lagleat hem zanna zaun nouhembor 1958 vorsa annibanni zahir keli ani tanchi cholloull allabonda haddli. Punn soineantole odhikari frondijhi ho peron fattirakheank lagun sot'ter axil'lo hem visrole nat. 29 march 1962 vorsa bondd zaun sinettocho odhyokx guido haka raxttropoti kelo. Hache uprant 1962 vorsa ddo. Ilia sot'ter ailo. Punn dexbhor patllil'lo osontox ani soineantlea odhikareamvangodda tachem pottna zal'lean to bezar zalo. Orthik poristhiti samki vaitt zal'li. Taka loxkori odhikareamni sot'tevelean kaddun uddoilo.
 
Hache fuddem 1973 meren soineantole odhikarich ekamekankodden zhuzun sot'ta zhomun gheunk lagle. Dexak konnchich oxi thir razoutt mell'llina. 1973 vorsa peron porot venchun ailo ani raxttropoti zalo. Tachi bail izhabel hika tannem upraxttropoti keli. Zuloi 1974 to peronak moronn ailem ani izhabel kaim kall raxttropoti zali. Tiche razouttint sot'techem kendrikoronn zalem ani tinnem aplea sogllea virodhokank chidd'ddun uddoupak survat keli. Dexant patll'llyi ondadhundicho faido gheun loxkori odhikareamni porot bondd kelem ani sot'ta hatasoli. 1976 te 1981 meren lefttonontt zonrol zorz rafael vhidela ho dexacho raxttropoti zalo. Soineantlea odhikareank sot'techo haves nirmann zal'lean hangachi sot'ta aplea hatant gheunk tanche modim zhuzam ani zhogddim chaluch oxil'lim. Vhidela fattlean vhiola ani tache fattlean liopaldo galteri sot'ter ailo. Hannem foklonddchea zumveak lagun 1982 chea februvari mhoineant brittnakodden zhuz manddlem. Arjenttinatlean soiny dhaddun zuveancher zoit melloile, punn tin soptokamuporant brittixanche navikodoll thoim paulem ani tamnni arjenttinacher zoit melloilem.Hea zhuzacho porinnam' galtericher vaitt toren zalo ani zun 1982 to taka sot'ta soddchi poddli. Dex karbharachim sutram mezor zonrol renaldo bignon hannem aplea hatant ghetlim.Bignonan rajki-i pokxank vavuropachi mekllik dili ani venchnnuko zahir keleo. 30 ekttobor 1983 disa zal'lea venchnnukamuporant raul alfonsan raxttropoti zalo. Loxkori odhikareanchea hatantolem baulem zal'lo arjenttina boreach kallauporant nagri proxasonakhal ailo.
 
 
RajyoveusthaH
 
arjenttina 22 prantanche ek songhrajy asa. Kendr sorkarache fattirakhe ani thollavea lekanche hit samballopi lok hanche boroch kall zal'lea zhuzauporant hanga songhrajeachi thapnnuk zali. 1853 vorsa toyar kel'lem somvidhan omerikon somvidhanacher adaril'lem axil'lem. Hatunt uprant kitleaxach fautt bodol keleat. 1947 saun honga bailank motdanache odhikar mell'lle.
 
Kendr sorkarache tin vantte asat. Karyokari (Executive), vidhimonddoll (Legislature) ani nyaisomstha (Judiciary). Karyokari odhikar raxttropotichea hatant astat.
 
Raxttri-i somsod don ghoramni bhortaH protinidhi monddoll (Chamber of Deputies) ani rajyomonddoll (Senate). Hanga rajki pokx borech asat. Sodeak raxttri-i thoracher sat pokx mukhel asat.
Orthik sthitiH
 
dokxinn omerikebhitor arjenttina orthik nodren boroch fuddem axil'lo dex zaun asa. Hanga gomv ani mokeachem bhorpur pik yeta. Pompas vatthar xetouddikhatir favo sarko asa ani choddxi pikaull hea vattharant zata. Gomv ani moko he bhair ums, follam, tombakhu hanchi pikaull mhotvachi asa. Poxudhonak lagunoi arjenttinache orthik udrogotik modot zata.
 
Hangachea khonnimni torekovar dhatunchi santthounn asa. Punn hea dhondeachi azun chodd udrogot zal'li na. Xixem, zost, rupem, bhangor, tambem, mongniz, yureniyom' hanchi borich santthounn hanga asa,punn khonn udyegacher chodd lokx no dil'leakaronnan arjenttinak lokhonn, kollso sarkea gozalinchi ayat korchi poddtta.
 
Soimik tel ani vayu hanchem utpadon mat borench fuddem paulam. Hea gozalink lagun arjenttinak indhnakhatir konnachoch adar gheunchi goroz poddna.
 
Udkantoli pikaull borich asa ani hea dhondeak fattboll divpak sorkar yotn korta. Punn chili, peru hancheamukhar arjenttinacho nusteacho vepar samkoch unno asa.
 
Karkhane ana her udyegodhonde hanga disanodis vaddot asat. Karkhaneambhitorolem 65% utpadon buenos aires vattharantlean yeta. Hea vattharant idyegodhondeachem promann soglleant chodd asa. Robracheo vostu, kopdde, vahnam, rosainik podarth hanche karkhane choddxe heach vattharant asat. Her vatthar zom-i karkhane ani her udyegodhonde vaddik lagleat te mhollear korddoba (vahnam, sttil, lankddacheo vostu), santa fe (vahnanchi zullounni, yontram, kagod, dudaposun toyar zaupi podarth), mendozha (soro, rosainik droveam, follam sukoup), ruzhario (tel, ttrekttors, mams sukoup), tukuman (sakhor karkhane), chako vatthar (kopddo ani bhongsalli). 1978 vorsa pettroliyom' utpadon soglleant chodd axil'lem; tachea khala soro, ximitt, sttil, hancho krom' lagtalo.
 
Bhouraxttri-i (Multinational) kompneamni borench bhanddoul hangachea udyegodhondeamni ghalam. 1977 vorsa arjenttinak bhett divpi poryottokanchi sonkhea 13,50,000 itli axil'li. Peso hem hangachem odhikrit cholon.
Yeradari ani soncharonnH
 
arjenttinant dokxinn omerikentlea her dexamporos relvenirg chodd asat. Relvemargamni sogllea prantank zoddleat. 43,500 kimi. Lambayechea vott'tt relvemargampoiki 56% buenos aires, korddoba ani santa fe hea prantamni asat.
 
Rosteanchi lambai 2,90,200 itli asa. Rosteamvelean zaupi yeradarichem promann borench vhoddlem asa. 70% xetki utpadonachi yeradari rosteamvelean zata. Xaranchea vattharant kolektiuho, (Colectivo) mhollear tteksi seva asa. Hi tteksi seva tharavik margamvelean yeradari korta.
 
Rio de la plata nhomyotlean ani hea nhoinchea her fantteantlean borich yeradari cholta. Yeradari korpak laik oxe 11,000 kimi.Lambayeche zolmarg asat. Dexant sat mukhel ani her 20 bondram asat. Ayat- nireatiche soglle veuhar choddxe hea bondrantlean zatat. Bondram yeradaricho 75% vantto ukhlota.
 
Aerolineas arjenttina hi viman yeradari samballopi mukhel somstha. Raxttri-i ani antororaxttri-i margancher yeradari korpi he somsthekodden tis vimanancho tafo asa. He bhair esttrol lineas ayerias, lineas ayeriyas del estado, tramsportes ayerias buenos aires heo somstha dexabhitorlea viman yeradaricho bhar samballottat.
 
Hangachean ujvaddak yeupi khobramptram asat. Hancho vott'tt khop 26,82,000 poros chodd asa. Reddio ani durodrxon kxetr borench fuddaril'lem asa. 66% poros chodd lok durodrxonacho lavo ghetat. Soncharonn kxetrant arjenttina sudaril'lea dexankodden sort korpaitolo fuddem paula.
Lok ani somazojinnH
 
1986 vorsameren arjenttinachi loksonkhea 3,10,30,000 itli axil'li. Xaranchea vattharamni raupi lokanchi sonkhea 2,22,69,000. Loksonkhea dexbhor soman na. Buenos aires vatthar chodd gordecho zalear pettagonia sarkilea vattharant loksonkhea samkich unni asa.
 
Choddxe lok yuropi-i vonxache asat. Arjenttinant je poilim yuropiamadim lok rautale tankam kabar korunk yuropiyonank chodd vell laglo na. Atam inddiyns borech unne asat. Spenix ani inddiyon hanchi bhorsonn hea dexant komi zal'lean ‘ mestizho ’ (mixrounxi-i) chi sonkhea samkich unni asa ani ti legit onddiz dongrachea vattharapuroti moreadit asa. Lettin omerika upkhonddantolo soglleant chodd gorea lokancho ho dex. Hanga xetancher kam' korcheakhatir ani lhan san her kamankhatir gorib mestizhonk vaprun ghetle. Voir mollob, nhidpakhatir zomin, firpak ghoddo, angar jins, khaunk gaichem mas ani pivpak tambddo soro oxe poristhitint zogpi ‘ gaucho ’ (Gaucho) vorg hanga toyar zalo. Hanchi jinn ani jinnevixincheo kauyokotha arjenttinache somskritayecho ek vantto zaun asa.
 
Az mestizho unne asle tori 19 vea xenkddeanchea modheameren tanchem promann borench axil'lem. Tem komi korpacho yotn zannun buzun zalo. Sarmiento, mitre ani alebrdi hanche razouttint hozaramni yuropiyank fuslaun hea dexant haddle ani tankam hanga vaddunk modot keli.1852 vorsa gorea lokanche promann 2.75% axil'lem, tem 1947 to 89% zalem. Loksonkhyet zannun buzun kel'lea hea bodlank lagun hanga zati-zomatimbhitor zhogddim zalim nat. Punn yuropiyonam'modim ottaliyon, spenix, french, inglix, zormon, svis, esttriyon, pol, skonddineuhiyon, slavo oxe lhan vhodd vantte zaleat. Somajik ani rajki jinnecher hea vingodd vingodd pogddancho probhavo dista. Ittaliyon chodd axil'lean dexantlea choddxa vattharambhitor ottaliyon namvam sohoz vollkhun mellttat. DekhikH peron ho mull ittaliyon. Vingodd vingodd vanxik,bhaxik ani samskritik somskar gheun yeupi hea lokancher spenix bhaxa ani hangachi ek khaxeli somskritai hancho porinnam' zaun ek novoch somaz hanga zolmak aila.
 
Kethlik dhorm' ho hangachea rajeacho dhorm', punn bakichea dhormank ani ponthank svatontry asa. Kethlik dhormopitthachea mollar hangachea raxttropotik khas odhikar asat. Bixpasarkea dhormogurunchi nemnnuk raxttropoti korta ani pop je adex dita te raxttropotichea manyotayebogor hanga lagu zainat.
 
Choddxe lok kethlik asleakaronnan tanche sonn ani porbo dexbhor dobazan monoitat. Ittli dexant dixtti poddpi vingodd vingodd devo-doutanchim lhan vhodd deullam-i hanga distat.
 
Arjenttinatlea lokank mams khaupachi chodd audd. Mams khoupachea babtint hea dexanchem promann zogant soglleant chodd asa. Tambddo soro he sogllea lokanchem auddichem pey. Choddxe lok nirogi, umedi ani utsoupriy asat. Nachganneacho xouk sogllea lokam'modim disun yeta. Gaucho ani spenix hea nanchanchea bhorsonnintlean borech nove nove nachache prokar toyar zaleat. Futtbolocho khell hanga samko lokpriy. Hea khellak lagun arjenttinan somvsarant namna zoddlea.
 
Kuttumbopdhdot bharti-i podhdotik borich lagim asa. Vhodd ekttham-i raupi kuttumbam, zanntteank man ani odhikar, bailanchi suvat heo gozali hangachea lokambhitor bhartantlea lokambhaxen asat. Ivha peron sarke bailechea kortupantlean dekh gheun boreoch bailo dadleamvangodda vavurotona distat. Kola kusricher yuropi-i podhdoticho probhavo spoxtt dista.
 
 
XikxonnH
 
raxttri-i sakxorotechem promann 93% asa. Zogant he gozalint arjenttinacho kromank 26 vo lagta. 6 te 14 vorsam merenochem sat vorsanchem xikxonn fukott, soman ani soktichem asta.Tachea uprant panch vorsanchem uchch madhyomik xikxonn asta. March te ddisembor meren ek xikxonnik vors asta. Punn thonddechea vattharamni hem sopttembor te me meren asta. Spenix hi xikxonnachi bhas, punn mullavea ani madhyomik pamvddeancher inglix ani french bhaxantleanoi xikxonn ditat.
 
Nagri seventlea kam' korpeam'modim soglleant chodd vantto mhollear xikxokancho. Xikxonnachea mollar xikxokanchi poristhiti bori asa. Prouddh sakxorotechem kam' boreach mottea promannant chalu asa.
 
Sorkari xallambhair hanga khajgi xallai boreoch asat. Arjenttinant 13 raxttri-i, char pranti-i ani 23 khajgi vixrvonidealoyam asat. Xikxonnachea mollar ho dex sudaril'lea dexamporos chodd vegllo na. Hanga soglle torechem xikxonn divpachi veustha asa. Arjenttinatole borechoxe videarthi xikxonn gheunk omerika, frams, kendda, ostont zormoni, britton, ittli, spen,urugvai ani chili hea dexamni vochun rauleat. Vigonean ani tontrogineanachea xikxonnak hanga chodd mhotv ditat ani sorkari palvan hea xikxonnachi udrogot korpache yotn nettan chalu asat.
Bhaxa ani sahityH
 
arjenttinachi bhaxa spenix, punn mull ittaliyon lokanchea sonkhyek lagun tanche bhaxecho ani uchcharancho porinnam' zaun ti matxi veglle torechi zalea. Buenos aires xarantlean ujvaddail'le gronth sogllea lettin omerikent pautat.
 
Sahiteacho prosar hanga xikxonnachem promann chodd aslea karnnan boreach nettan zala.Echeuherria (1905-51), luganes leopaldo (1874-1938), borjes, ekampo, mitre (1829-1906), sarmiento (1811-1888), arnandejh (1834-86), romero, maea heasaroke lekhok ani kovi namneche zaun asat. Savedra lamas (1936), ausai (1947) hankam nobel inam' mell'llam punn tem sahiteant nhoi. Rovindronath ttagorachem sahity hanga eka kallar borench lokpriy axil'lem.
Mhotvachim thollaH
 
dokxinn ottlanttikachea lagchem mar der plata, onddiz vattharantole san karlos de bariloche, naigara poros unch ani rund axil'lo igvasa dhobdhobo, pompas him thollam aplea soimik sobitokayen soglleank lagim haddttat. Mendomsa, kordoba ani tukuman him itihasik xaram toxench buenos aires hem rajdhanichem xar polloupasarokem asa.
 
 
Line 11 ⟶ 109:
[https://en.wikipedia.org/wiki/Argentina Argentina]
 
{{VD|आर्जेन्टिना }}
 
[[Category:Konknni]]
"https://gom.wikipedia.org/wiki/Argentina" चे कडल्यान परतून मेळयलें