"Argentina" च्या आवृत्तींत अंतर

Content deleted Content added
No edit summary
No edit summary
1 वळ :
 
{{Dhaktem pan}}
…. Page needs to be Edited.
 
{{double image|right|Flag of Argentina.svg|180|Coat_of_arms_of_Argentina.svg|120|{{SUBPAGENAME}} च्या ध्वज|{{SUBPAGENAME}} च्या चिन्ह}}
[[File:Argentina-CIA WFB Map.png|thumb|right|200px|{{SUBPAGENAME}}]]
 
 
[[File:2014 FOZ 003.JPG|thumb|The Iguazu Falls, in the Misiones Province it is one of the New7Wonders of Nature.]]
{{Dhaktem pan}}
[[File:Papa Francisco na JMJ - 24072013.jpg|thumb|Francis, the first pope from the New World, was born and raised in Argentina.]]
…. Page needs to be Edited.
[[File:Smartin.JPG|thumb|Portrait of General José de San Martin, Libertador of Argentina, Chile and Peru]]
 
 
Dokxinn omerikechea dokxinn vattharantolem raxttr. Okxourit'ti-i vistar 22˚ te 55˚ dokxinn ani rekhaurit'ti-i vistar 54˚ 20' te 73˚ ostont. Arjenttinache ut'torek boliuhia,ixanyek paragve, udentek brajhil, urugvai ani ottlanttik mhasagor, dokxinnek ottlanttik mhasagor ani ostontek chili. Kxetrofoll 27,77,815 chovo. Kimi. Arjenttina hem namv arjenttom' (chandi) hea lettin xobdauylean ailam.
 
====Bhumyvrnnon====
BhumyvrnnonH
 
bhumyrochonnukeche nodrentlean dexache char vantte zatatH 1. Onddiz dongor vatthar, 2. Pettagonia, 3. Pompas ani 4. Ut'toreuttenocho gorom' hovamanacho vatthar.
Line 23 ⟶ 29:
 
Aires, pompas, kardouha hea prantani ani pettagonia vattharant lhan vhodd tollim asat. Hatuntoli kaim kharea udkachim asat. HovamanH dexachea vistarak lagun hovamanache vingddovingodd prokar asat. Zanevari ho soglleant gorom' mhoino. Zun, zuloi he mhoine soglleant thondd. Ut'toreutten chako vattharant gimachea disamni gormi 48˚ se. Meren pauta zalear dokxinneutten pettagonia vattharant ximyachea disamni - 16˚ se. Sokoil pauta. Ut'toreutten hovaman ken'nai thondd zalear ken'nai chodd gorom' asta. Tea manan dokxinneutten doreak lagun hovaman som' asta. Dokxinn dhruvavelem varem ostontechea vattharantlean yeun onddiz vattharant paus haddtta. Punn hem varem thondd asta. Tea manan onddijchea udentekoddlea vattharant varem gorom' asta. Hea vareak ‘ zhondda ’ mhonnttat. Arjenttinache ixanyeutten paus 50 te 100 sem'mi. Meren poddtta zalear her vattharamni pausachem promann eksarokem nasta. Pompas ani ixanyechea vattharamni ‘ pomperos ’ hea vareank lagun vadllam zatat.
Vonspot ani monzatH
 
====Vonspot ani monzatHmonzat====
ut'tor arjenttinantlea ranamni ani chikhlachea vattharamni torantoranchim zonauram asat. Zagvar, pyuma, ranmazoram, kole, kepibara, armaddilo, muyo khaupi pranni heasroke pranni chodd promannant dixtti poddttat. Tonnachea vattharamni torantoranche kidde, ria, ettor, vizhol, eposom' sarkim zonauram ani xohamrig, ttinemo sarke pokxi asat.Nhomyambhitor torekovar zatichem nustem bhorpur promannant sampddotta. Spenantlean haddil'lim gorvam hanga bore toren vaddlim zalear kaim pollun vochun ranoutti zalim. Zogantleo 10 ttokke vonspoticheo zati hanga asat. Kvebracho, yerbamate, saipros, pain, larch, ok, cho he rukh ani pompas vattharant tonn asa. ‘ amb ’ ho rukh hangacho raxttri-i rukh mantat.
ItihasH
 
utUt'tor arjenttinantlea ranamni ani chikhlachea vattharamni torantoranchim zonauram asat. Zagvar, pyuma, ranmazoram, kole, kepibara, armaddilo, muyo khaupi pranni heasroke pranni chodd promannant dixtti poddttat. Tonnachea vattharamni torantoranche kidde, ria, ettor, vizhol, eposom' sarkim zonauram ani xohamrig, ttinemo sarke pokxi asat.Nhomyambhitor torekovar zatichem nustem bhorpur promannant sampddotta. Spenantlean haddil'lim gorvam hanga bore toren vaddlim zalear kaim pollun vochun ranoutti zalim. Zogantleo 10 ttokke vonspoticheo zati hanga asat. Kvebracho, yerbamate, saipros, pain, larch, ok, cho he rukh ani pompas vattharant tonn asa. ‘ amb ’ ho rukh hangacho raxttri-i rukh mantat.
itihasotgoneanchea motapromann yuropi-i hanga pauchepoilim hea vattharant sumar 3,00,000 lok rautale. Axia khonddantlean yeun hanga te 20,000 vorsampoilim paule oxem-i ek mot asa. 15 vea xenkddeameren hanga ‘ inddiyon ’ lokanchi borich vosti axil'li. Hancher inka somskritayechi sot'ta axil'li oxem mantat karonn borech lok kvechua hi inkanchi bhaxa uloitale. Hea lekanchem pott xikar ani xetveusayacher choltale oxem mantat.
 
====Itihas====
 
itihasotgoneancheaItihasotgoneanchea motapromann yuropi-i hanga pauchepoilim hea vattharant sumar 3,00,000 lok rautale. Axia khonddantlean yeun hanga te 20,000 vorsampoilim paule oxem-i ek mot asa. 15 vea xenkddeameren hanga ‘ inddiyon ’ lokanchi borich vosti axil'li. Hancher inka somskritayechi sot'ta axil'li oxem mantat karonn borech lok kvechua hi inkanchi bhaxa uloitale. Hea lekanchem pott xikar ani xetveusayacher choltale oxem mantat.
 
Vhespuchi hannem 1501-02 vorsa rio do la platacho sod lailo. Khuan diajh de solis hea spenix monxan 1516 vorsa hanga poilem paul dourolem punn taka hangachea inddiyon lokamni marun uddoilo. Te uprant 1526 vorsa sebesttiyon kebott ani diego garsia he thoim paule.Dogamymodim zhogddim zal'lean te rokhddech spenant portole. Fuddem pedru do mendomsachea fuddaroponnakhal spenan hanga apli vosnnuk korpacho yotn kelo. Nimanne martines duming iral ho la plata vattharant ghuslo ani 1539 vorsa tannem asunosion ho gamv toyar kelo. Hench hangachem poilem spenix xar tharlem. Fuddem khuan de garai hannem paragvai nhoincher 1573 vorsa santafe bondor ani 1580 vorsa buenos aires hea xarachi thapnnuk keli. Hangachean spencheo vosahoti vaddunk lagleo. Sogllea vosahotincher asunosionochi sot'ta astali ani peru hangacho rajyoprotinidhi rajyokarobhar choloitalo. Vosahotink spenche kaide lagu zatale. Taka lagun vosahotinchi chodd udrogot zaunk pauli na. Fuddem britton ani portugal hancho vepar choream zaunk laglo. To bond korchekhatir 1776 vorsa spenan la plata ho svotontr prant toyar korun thoim rajyopalachi nemnnuk keli. Hea prantant ten'na aichem arjenttina, paragvai, urugvai ani boliuhiachea kaim vattharancho aspavo axil'lo. Brittixamni 1806-07 vorsa kel'lea zhuzak buenos aireschea lokamni boretoren zap dili. Hea zhuzauporant hangachea lokank atmovisvas ailo ani svotontrotayechi tankam as lagli. 25 me 1890 disa eke nagrik somitichi (Junta) thapnnuk zali. He somitin spencho raza ferdinand, zaka nepoliyonan horoil'lo, tachea namvan rajy korpachem tharailem. Ho dis azuy svotontrotai dis mhunn monoitat. Khoddegantth svatontryozhuzari hose do san hachea fuddaroponnakhal tukuman hanga nagrik monddllan kranti korun 4 zuloi 1886 disa la plata prantachea svotontrotayechi ghoxnna keli. Taka lagun spenchi hangachi sot'ta sompli. La plata vattharache paragvai, urugvai arjenttina ani boliuhiya he char svotontr dex zale.
Line 41 ⟶ 49:
 
 
====Rajyoveustha====
RajyoveusthaH
 
arjenttina 22 prantanche ek songhrajy asa. Kendr sorkarache fattirakhe ani thollavea lekanche hit samballopi lok hanche boroch kall zal'lea zhuzauporant hanga songhrajeachi thapnnuk zali. 1853 vorsa toyar kel'lem somvidhan omerikon somvidhanacher adaril'lem axil'lem. Hatunt uprant kitleaxach fautt bodol keleat. 1947 saun honga bailank motdanache odhikar mell'lle.
Line 48 ⟶ 56:
 
Raxttri-i somsod don ghoramni bhortaH protinidhi monddoll (Chamber of Deputies) ani rajyomonddoll (Senate). Hanga rajki pokx borech asat. Sodeak raxttri-i thoracher sat pokx mukhel asat.
 
Orthik sthitiH
====Orthik sthiti====
 
dokxinn omerikebhitor arjenttina orthik nodren boroch fuddem axil'lo dex zaun asa. Hanga gomv ani mokeachem bhorpur pik yeta. Pompas vatthar xetouddikhatir favo sarko asa ani choddxi pikaull hea vattharant zata. Gomv ani moko he bhair ums, follam, tombakhu hanchi pikaull mhotvachi asa. Poxudhonak lagunoi arjenttinache orthik udrogotik modot zata.
Line 61 ⟶ 70:
 
Bhouraxttri-i (Multinational) kompneamni borench bhanddoul hangachea udyegodhondeamni ghalam. 1977 vorsa arjenttinak bhett divpi poryottokanchi sonkhea 13,50,000 itli axil'li. Peso hem hangachem odhikrit cholon.
Yeradari ani soncharonnH
 
====Yeradari ani soncharonnHsoncharonn====
arjenttinant dokxinn omerikentlea her dexamporos relvenirg chodd asat. Relvemargamni sogllea prantank zoddleat. 43,500 kimi. Lambayechea vott'tt relvemargampoiki 56% buenos aires, korddoba ani santa fe hea prantamni asat.
 
arjenttinantArjenttinant dokxinn omerikentlea her dexamporos relvenirg chodd asat. Relvemargamni sogllea prantank zoddleat. 43,500 kimi. Lambayechea vott'tt relvemargampoiki 56% buenos aires, korddoba ani santa fe hea prantamni asat.
 
Rosteanchi lambai 2,90,200 itli asa. Rosteamvelean zaupi yeradarichem promann borench vhoddlem asa. 70% xetki utpadonachi yeradari rosteamvelean zata. Xaranchea vattharant kolektiuho, (Colectivo) mhollear tteksi seva asa. Hi tteksi seva tharavik margamvelean yeradari korta.
Line 89 ⟶ 99:
 
 
====Xikxonn====
XikxonnH
 
raxttri-i sakxorotechem promann 93% asa. Zogant he gozalint arjenttinacho kromank 26 vo lagta. 6 te 14 vorsam merenochem sat vorsanchem xikxonn fukott, soman ani soktichem asta.Tachea uprant panch vorsanchem uchch madhyomik xikxonn asta. March te ddisembor meren ek xikxonnik vors asta. Punn thonddechea vattharamni hem sopttembor te me meren asta. Spenix hi xikxonnachi bhas, punn mullavea ani madhyomik pamvddeancher inglix ani french bhaxantleanoi xikxonn ditat.
Line 96 ⟶ 106:
 
Sorkari xallambhair hanga khajgi xallai boreoch asat. Arjenttinant 13 raxttri-i, char pranti-i ani 23 khajgi vixrvonidealoyam asat. Xikxonnachea mollar ho dex sudaril'lea dexamporos chodd vegllo na. Hanga soglle torechem xikxonn divpachi veustha asa. Arjenttinatole borechoxe videarthi xikxonn gheunk omerika, frams, kendda, ostont zormoni, britton, ittli, spen,urugvai ani chili hea dexamni vochun rauleat. Vigonean ani tontrogineanachea xikxonnak hanga chodd mhotv ditat ani sorkari palvan hea xikxonnachi udrogot korpache yotn nettan chalu asat.
 
Bhaxa ani sahityH
====Bhaxa ani sahitya====
 
arjenttinachi bhaxa spenix, punn mull ittaliyon lokanchea sonkhyek lagun tanche bhaxecho ani uchcharancho porinnam' zaun ti matxi veglle torechi zalea. Buenos aires xarantlean ujvaddail'le gronth sogllea lettin omerikent pautat.
 
Sahiteacho prosar hanga xikxonnachem promann chodd aslea karnnan boreach nettan zala.Echeuherria (1905-51), luganes leopaldo (1874-1938), borjes, ekampo, mitre (1829-1906), sarmiento (1811-1888), arnandejh (1834-86), romero, maea heasaroke lekhok ani kovi namneche zaun asat. Savedra lamas (1936), ausai (1947) hankam nobel inam' mell'llam punn tem sahiteant nhoi. Rovindronath ttagorachem sahity hanga eka kallar borench lokpriy axil'lem.
 
====Mhotvachim thollaHtholla====
 
dokxinn ottlanttikachea lagchem mar der plata, onddiz vattharantole san karlos de bariloche, naigara poros unch ani rund axil'lo igvasa dhobdhobo, pompas him thollam aplea soimik sobitokayen soglleank lagim haddttat. Mendomsa, kordoba ani tukuman him itihasik xaram toxench buenos aires hem rajdhanichem xar polloupasarokem asa.
"https://gom.wikipedia.org/wiki/Argentina" चे कडल्यान परतून मेळयलें