"Lakshadweep" च्या आवृत्तींत अंतर

Content deleted Content added
Replaced VD with Lipi template.
Expanded the stub by transliterating content from Devanagari page लक्षव्दिप.
1 वळ :
{{Lipi|लक्षव्दिप|.}}
{{Lipiantor|लक्षव्दिप|Konkanverter}}
{{Dhaktem pan}}
[[फायल:Indien karta lakshadweep.jpg|thumbnail|Lokxoudipacho nokaso]]
'''Lokxoudip''' bhartacho ek kendroxasit prodex. Orbi doreantlea sabar zumveancho mellun zal'lo ho prodex. Hea lhan-vhodd zumveanchem vott'tt kxetrofoll 32 chovo. Kimi. Asa. Hea ximvrun poddil'lea zumveancho vistar 8° te 12°13’ ut'tor okxanx ani 71° te 74° udent rekhanx. Tantutolo onddrot ho soglleant vhoddlo asun tachem kxetrofoll 4.8 chovo. Kimi. Asa. Her mukhel zumveambhitor omini, ogt'ti, bitra, chettlott, kaddmott, kalpeni, kavartt'tti, kiltton ani minikoi hancho aspavo zata. Hatuntlea khoincheach zumveachi rundai 2 kimi. Voir na. He zumve keroll rajeantlea kochi [[xarasaun]] sumar 220 te 440 kimi. Pois asat. Karvartt'tti hem prodexachem rajpattonn.
 
== Bhumyvrnnon ==
Bhartachea hea soglleant lhan kendroxasit prodexacho bhumybhag khub unno. Punn haka 4,200 chovo. Kimi. Chem khazonkxetr ani 20.000 chovo. Kimi. Chem zolkxetr labhla. Hatuntlea khoincheach zumveanchi doreathorasaun unchai 10 mittor poros chodd na. Hea zumveancher dongor va nhoim na. Hea kendroxasit prodexauyolem hovaman sadaronnoponnan monsun prokarochem asun sorasori vorsuki paus 160° sem'mi. Itlo poddtta. Hangacho gim' khub koddok. Madd, ponnos, kelli, allunche kaim prokar, rantti bodam' ani lhan lhan zhompam hi vonspot hanga melltta. Thoissia hem prichin ani saimoddsie aisoettifolia hea don prokaranchem sagri tonn hanga vaddtta. Hea prodexant sagri jivo khub promannant asat. Thorathosi ani karifettu him doreasounnim thoim khub. Tim sounnim mukheloponnan pinsi zumveacher mellttat. Sounneam obhearnny mhonnun ho zumvo ghoxit kel'lo asa.
 
== Itihas ==
[[फायल:City palaca main entrance.JPG|thumbnail|City palaca main entrance.]]
Hea zumveanchi purvil'li mhaiti spoxttoponnan mellna.Punn thollavea lokkothamvorovim hea zumveancho itihas thoroila. Kerllacho nimanno raza cherman perumal hachea tempar hea zumveacher poili vosnnuk zal'li asumye. Kaim orbi vepareamni jen'na razak islam' dhorm' apnnaupak bollzobori keli, ten'na raza mokkek vota oxem sangun pollun gelo. Punn khub disam uprant legit raza portolo na. Ten'na tacho sod gheupakhotir ringonorchean mokkekodden kaim tarvam soddli. Tantuntolem kon'norchea razachem tarum moddant sampddun futtlem. Punn raza ani tache kaim sangati eka zuveancher paule. To zumvo mhollear ‘bongarom' zuvo’ oxem mantat. Uprant te eka zumveasaun dusrea oxe sabar zuvem humpun mukhel bhumyecher paule. Raza portole uprant tannem kholaxi ani soinikancho dusro pongodd orbi doreant dhaddlo. Tamnni omini zumveacho sod laun uprant te thoinch raupak lagle. Hea pongddantole lok hindu axil'le oxem mantat. Hem spoxtt kortona kaim itihasokar, sodea thoim axil'lea islam' lokam'modim axil'leo hinduncheo kaim bhouxik porompora ani chaliritincho adar ghetat. Survek omini, kavartt'tti, omnddroth ani kalpeni zumveancher lhan lhan vosnnuko ubaril'leo. Uprant hea lokamni ogt'ti, kiltton, chettlott ani kaddmott hea zumveancher stholantor kelem.
 
Zumveamvoilea lokanche islamikoronn koxem zalem hachi-i mhaiti spoxttoponnan mellna. Punn obedul'la ha orbi fokiran hanga islam' dhormacher prouchon dil'leachem sangtat. Omnddroth zumveacher obedul'la fokirachi kobor asun aiz ti tea prodexantoli ek povitr bhum-i mantat.
 
Sollavea xenkddeant veparachea nimtan purtugez jen'na bhartant aile, ten'na ddaupenchakhatir ek bori bhum-i mhunnon tanchi nodor hea zumveancher geli. Toxench tanchea tarvank upeg poddpi katheachea doreanchi-i tankam goroz asli. Dekhun te hea zumveancher porot porot ghureo ghalpak lagle. Punn thollavea lokamni tankam vikh ghalun marpak survat keli. Haka lagun purtugezancheo ghureo thambleo. Uprantochim kaim vorsam chhirakolchea hindu razachea xekatolla he zumve gele. Sollavea xenkddeachea modheak hea razakoddchean kon'norchean orkkos hea muslim' razan he zumve ghetle. Fuddem orkkol ghoranneacho raza hangachea lokancher khub zulum' korpak laglo. Tache razouttik traxil'lea thoinchea lokamni nimannekodden mongllurak vochun ttipu sultanakodden kagall keli. Ttipu sultanamon orkkolache bailekodden ixttagotichi koblat korun, omini ani her char zumve aple sot'tekhala haddle. Oxe toren zumveanchi vibhagonni don adhirajeamni zali. Xrirongoptt'ttonnachea zhuzant ttipu sultanak moronn aile uprant zumveancho tabo brittixankodden gelo. Brittix lok tea zumveancho rajkarobhar mongllurchean choloupak lagle. 1847t tea prodexant vhodd modd zalem. Tatuntlea ॲnddroth zumveachem chodd nuksan zalem. Jen'na chirkkolocho raza thoinchea lokank adar korpak bhair sorlo, ten'na istt inddia kompnicho odhikari viloim' robinson hoi tachevangodda thoim gelo. Tea zumveanchem khub nuksan zal'lea karnnan eklea razak tankam adar korop xoky naxil'lem. Dekhun tannem istt kompnikoddchean rinn ghetlem. Uprant hi muzot khub vaddil'lean, tem rinn farik korop razak xoky zalem na. Ten'na 1854t sogllea zumveanchem proxason istt inddia kompnin aplea tabeant ghetlem. Don lakh rupeankhatir he zumve brittixankodden gele dekhun tankam lokxoudip hem namv poddlam asum yeta oxem ek mot asa.
 
[[फायल:Moideen Mosque Kalpeni Panoramic View.jpg|thumb|Moideen Mosque Kalpeni Panoramic View.]]
1 nouhembor 1956 disa ho vdipsomuh bhartacho kendroxasit prodex zalo. Ten'na kalikot hem tachem rajpattonn axil'lem. Punn 1946t kalikotchean tea prodexachem rajpattonn kavartt'tti zumveacher vhelem. 1973t hea chombeachem lokxoudip oxem namkoronn zalem. Kendroxasit prodex mhonnun ghoxit korche adim he zumve modras rajeachoch ek bhag mhonnun axil'le. Hea sogllea zumveancho mellun ek jilho asun tachi char mhalamni vibhagonni kel'li asa. Minikoi soddlear her mhalancho karbhar niyukt tohsilodar polloita. Minikoi talukeacho karbhar upjilhadhikari polloita. Hea prodexachi nyaiveustha keroll uchch neayaloyache dekhrekhikhala cholta.
 
== Orthoveustha ==
[[फायल:A beach side resort at Kadmat Island, Lakshadweep.jpg|thumbnail|A beach side resort at Kadmat Island, Lakshadweep.]]
Xetoudd ho lokxoudipacho mukhel veusai. Nal'l hem thoinchem soglleant mhotvachem pik. Prodexachi choddxi bhum-i maddankhala asa. Lokhdivo lhan, lokhdivo samany, grin ddrovorf he nal'lche prokar thoim melltta. Katheasaun doreo vollop, ho veusai orthik nodren mhotvacho. Khobreachem tel kaddun uprant tacher prokria korop haka sodea chodd mhotv favo zalam. Limbu ani te zatichim follam, kellim, popai, peram, chiku, mirsang, tomatt, vaingim, konnongam him-i pikam thoim khub promannant zatat. Hea pikanchi lagoudd chodd korun madd axil'lea bhattamnich kortat. Halim tempar umsachi-i lagoudd kelea. Hangachea doreadegamni vegvegllea toranchem nustem khub promannant melltta. Yantriki bottimni nustem marop zata. Hangachea doreamni hyuna zatichem (bugdde) nustem khub promannant melltta. Khobrem, razu vollop, godd mhomv ani nusteacher prokria he hangache mukhel ud'deg. Yantriki vhoddim bandpakhatir sorkaran hanga don godi ubarleat. Minikoi zumveacher nustemari proxikxonn kendr asa. Thoim borf nirmiti, xitghoram, nustem ddobeamni bond korop ani hyuna nusteacher prokria korop he ud'deg choltat. Kavartt'tti ani kalpeni zumveancher hostoveusai proxikxonn kendram asat. Kavartt'tti zumveacher fornichor toyar korpachi ek ud'degik sohkari somstha asa. Amini ani kalpeni zumveancher don katheacheo sohkari somstha asun thollaveo proxikxit bailo ticheo vangddi asat. Dud ani kukddam pospachea veusayankoi sodea mhotv asa.
 
Lokxoudip zumve bhartache mukhel bhumyekodden (kochi, mongllur ani bepor) udka yeradarin zoddleat. Zumvea zumveabhitoroli yeradari korpakhatir khaxeleo botti dourleat. Viman ani helikopttoranchi-i bori veustha thoim asa. Tea prodexant 10 postt kochereo, 9 bintari sondexouhon sthankam ani 5 durdhvoni karealoyam asat. 1972 saun kavarottotti ani bhartachi mukhel bhum-i hanchebhitor reddiodurdhvoni suvidha upolbdh zalea.
 
== Lok ani somazojinn ==
[[फायल:A group of children on a beach at Kavaratti, Lakshadweep.jpg|thumbnail|A group of children on a beach at Kavaratti, Lakshadweep.]]
lokxoudip zumveamvoile choddxe lok sun'ni ponthi-i, musloman asat. Minikoi zumvo soddlear moleallom' hi hangachea lokanchi mukhel bhas. Minikoi zumveavoile lok urdu ani simhol hanchi bhorsonn zal'li mohal hi bhas uloitat. He bhaxekhatir svotontr lipi-i asa. Lokhdivo ani omini gottantole lok molbarchea musloman lokampromann bhes kortat, zalear minikoi zumveavoile lok maldiuchea lokampromann bhes kortat, hangache lok chodd korun chuddttanchea khopimni rautat. Halim tempar kaim vittanchi ghoram dixtti poddttat. Hangache lok ozunoi adlea chali-ritink pallo ditat. Thoim podd'ddo pod'dot, balvivah, bohuptnitv, ondhoxrodhda ani zati veusthank mhotv asa.
 
Koya, masmis ani molacheri heo zumveancher sampddopi mukhel zati. Koya zatichea lokancho uchch vorgant aspavo zata. Malmis he modhyomourgi-i asun te chodd korun taroutti va rampnnokar. Molacheri he unnak zatiche lok. Manikofon, ttakufon, tthaku ani rauheri heo minikoi zumveavoileo char mukhel zati. Lokxoudip zumveacher antorozati-i lognak manyotai na. Morumkkotaim' kaideapromann hangache lok vagtat. Matriprodhan somskritai mantat. Ghorant bail ani choleank man chodd. Haka lagun nimikoi zumveak bailancho zumvo oxem mhonnttat. Marko polo hea bhomvddekaranoi minikoicho bailancho zumvo mhonnun ul'lekh kel'leache purave asat. Cholyechea bapaik choleakoddchean hunddo melltta. Logn zaleuporant cholo vhonklechea ghora raupak vota.
 
Rabito axil'lea sogllea zumveanchem vidyutikoronn zal'lem asa. Hanga 50 videaloyam ani atth madhyomik videaloyam asat. Choleank xikxonn gheupakhatir sorkaran kaim khaxeleo souloti tankam dileat. Sogllea pamvddeamvoilem xikxonn fukott asa. Moleallom' bhas hem xallentlea xikxonnachem madhyom'. Sodea sakxorotayechem promann 55% itlem asa. Thoinchea lokanche bholaikeche nodren bharot sorkaran kaim khaxeleo yeuzonni ankholeat. Hea zumveak poryotton stholl mhonnun prosidodi mell'llea.
 
== Sondrbh ==
{{Reflist}}
 
== Polleyat ==
* Konknni vixvokox khondd 4
 
'''Lakshadweep''' zaun asa [[Bharot]]ache ek kendraxasit pradex.
 
[[Category:Bharotachem kendraxasit pradesham]]
"https://gom.wikipedia.org/wiki/Lakshadweep" चे कडल्यान परतून मेळयलें