Romi
   

Pintonchem karosthan, vo dusrea nanvan Goenchem karosthan, Pintochem Bondd vo Pinto Karosthan ani Purtugezint A Conjuração dos Pintos, ek Purtugez rajvottkecher 1787 vorsantlem bondd aslem. Hem karosthan rochpi Purtugezam add govai dinvk rochlolem. Tache fuddari tin nanvlovkik Goenche padri Pinto kuttumbantle vo kullientle asle je Bardez talukeantlea Kandolli ganvche asle ani hea khatir oxem nanv taka dilam.

Mukhel Patram बदल

  • Pri. José Custódio de Faria, zaka Abbé Faria mhonn vollkhotat, ek Bharti-Purtugez mottvaxi aslo zo bhulvidiecho poilo vineanik aslo. Tachem nattiorup patr ek 'piso' mottvaxi Château d'If hanga koidi kel'lo mhonn, Alexandre Dumas hanchea The Count of Monte Cristo novolkannient aspavta.
  • Pri. Caetano Vitorino de Faria - Fuddari
  • Pri. Caetano Francisco do Couto
  • Pri. José António Gonçalves (Divaddecho)
  • Nitidar José da Rocha Dantas e Mendonça, Goenchea Unchlea Niaialoiacho Nitidar ani karosthan kaidean chovkoxi korpi

Karonna बदल

Hea karosthanank sfurti divpi French bonddache ievzonneo zavn asleo ani sarkem sangtolo zalear rajki chollvollecho prochar jea udexim French Bondd zanvk pavlem, ho zavn asa.

José António and Caetano hannim apnnank Bisp nemunk magnnem korunk Romank ani Purtugalak bhett dili punn tanchem magnnem mandun ghenvk na. Hea nhoikarak lagun tannim Abe Faria vangdda karosthan rochlem. Hea kamant, tras bhogpi Kristanv soinikanchi toxench padrinchi tankam bhuzvonn mell'lli.

Karosthan rochpeanim Tipu Sultan, hea Moisurchea zago bollkavpea kodde ulovnni kelim ani jen'na Goem ovevosthent pavtolem ten'na ghuri ghal ani amcho hetu xarti pavoi, oxem taka sanglem. Hem, ievjilolea pormonnem ghoddlolem zalear Kristanvponn (ani ghoddiek khatren Hindu dhormui) Tipu Sultan nisontton kortolo aslo, zoxem tannem Mungllurchea Konknni Kristanvank toxench Malabarchea Hindvam sovem kelolem toxem.

Hem karosthan eklea rochpean soddun dilolea karonnan Goem, Tipu Sultanachea ghurintlem vattovlem.

Purtugalache misionaranim (Dominikan, Fransiskan ani Jezuit) Igorzo ani sorkari seva 18vea xekddeache akhrek aplea xeka khala dovorloleo, ho mull motbhed, hem karonn zavn aslem.

Thollavea Kristanvank (zankam poile dhormantor kel'le) mhotvache vo zobabdoreche zage divpant durlokx kortale. Hea Goenkar padrink kuxin dovrun Dokxinn Bhartachea Sant Thomaachea padrink (chodd korun Bisp Kariattil) rikamea zalolea Cranganore ani Mylapore zageam khatir, tankam lagim kortale.

P. Kamat hinnem hea vixoia voir obheas kela. Tichea pormonnem Purtugez odhikaream voir hea padrincho nixedh aplea khasgi maggneancho aslo. Heo magnneo mhonnche tanchea voir vonvxache bhedbhav ani karbharant vaitt vagnnuk zavn asle.

Hi nakhuxi Purtugezanim Goenkarank vaitt vagnnuk dili dekhunui asli chodd korun jen'na Purtugez zage- Damanv ani Vosoi 1739 vorsa Morattheam kodde harovle ten'na. Hea vagnnukek lagun Goenkaranim Purtugezanche Udent Afrikechea soinikanchea zhuzant bhag ghenvk na.

Haka lagun Goenchea Purtugez Viceroy hannem 1760 vorsa votthukum kaddlo ani khapri vo cachorro (sunnem) thoinchea ravtoleank mhonnpak addvarlem.

Uprantlem Porinnam बदल

Hem karosthan lagu zatolea odhikareank thavem zalelem ani tem adim fuddench vattavpak khub proitn kele. Thodde karosthan korpi Brittix zageancher bhes bodlun pollun gele. Punn odhikaranim tankam ottok kele ani 47 zonnank khast laili zantunt 17 padri ani 7 soinik odhikarancho somavex aslo.

Ponnjechea mukhel Topal ghora bhonvtonnchea zageak Sanv Thome mhonn vollkhotat. Sod'deachem hem topal ghor, poilim dhumpttechem ghor aslem ani tachea uzveak sorkari tanksall asli. Zageache uzve vatten Ponnjechi adli gollfaxi asli zoim sobhemazar faxi ditalet. Hangasor, hea fiskottlolea bonddachea 15 karosthan rochpeank faxi dileli.

Fr. Gonçalves hannim Brittix rajeant pollapoll kaddli ani aplem urlolem jivit ek liplolo Inglix xikovpi mhonn Kolkatant kaddlem. Abbe Faria, French bonddkhoream vangdda aslo ani nitidaranche pongdda sangata bonddkoreanim Katolk Igorz matechem krur zulum Frans ani her kodden choloilo,tantunt vantto ghetlolo.

Tipu Sultanachea fultea karkidint, tannem Mungllurchea Konknni Kristnvank bollzobrin dhomantor kele vo jive marle. He kristanv adle Goenkar zavn asle. French bonddkhori raj, Tipu sangata ravun tannim Inglix zhuzchea koideank Tipu kodden suvadin kele zankam Tipun bollan dhormantor kele vo nhoikar ditoleank jivexim marle.Hem soglem French gopchup pollet asle. Pri Faria, ek voibhovi Goenkar desbhokti asun ani French bonddachea rajeacho pattlavdar asun, hea vonvx hoteacharacher tannem nixedh marunk na.

Doskanchim doskam, hea karosthanacho faido ghevun, Goenkar misionarank ani Brittix Indientlea padrink tanche virodhi, bodnam kortale ani unneponant lekhtale karonn Goenkar Padroado pokxache asle. Brittix sorkarant ani Brittix Indient, Goenkar ovisvaxi, bonddkhor ani dusmana (Tipu Sultan) thaim todd-zodd korpi mhonn he ghoddnnechi dekh divun sador kortale . Hi Goenchi kalli dontkotha zavn asa.

Sondorbh बदल

  • Rivara, Joaquim Heliodoro da Cunha. Goa and the Revolt of 1787, New Delhi: Concept Publ. Company, 292 pgs., 1996. (Author was the Portuguese Chief Secretary of the Goa Government from 1855 to 1877)
  • Borges, C. J. Goa and the Revolt of 1787, 1996, 290 pgs. $22 ISBN 81-7022-646-5
  • Kamat, P. Some Protesting Priests of Goa, in T.R. de Souza (ed.), Essays in Goan History, New Delhi, Concept Publication Co., 1989 : 103-117.
"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Pintonchem_Karosthan&oldid=199839" चे कडल्यान परतून मेळयलें