Romi
   
Portrait of Akbar by Manohar
Mughal Empire under Akbar's period show in orange borders

Akbar (1542 – 1605) बदल

Akbar (zolma 1542, umorkott- sindh; moronn 15 ekttobor 1605, agra) Bharotacho tisro Mogol Somratt. Tachem purai nanva Zalalud'din Muhammad Akbar. Avoichem nanv Homidabanu. Tacho bapui Humaium haka Afgannocho Xer Xah hannem Dil'lichea razasna velean nikhllail'lean to Irannak pollun gel'lo. Tin vorsa piraiechea Akboracho samball tachea bapolean kelo. 1555 vorsa Humaiumn Hindustan jikhlem ani to porot sot'ter ailo. 1556 vorsa humaium bhair poddlo tedna Akbor chovda vorsa piraiecho axil'lo. Akboracho Guru Sordar Bohramkhan hannem Humaivnchea mornna uprant Akboracho protinidhi mhunn svota rajkarbhar pollovpak laglo.

Akbor rajeacho vistar oso zaloh 1556 - Hemucher paniptak zoit. 1557 - Ghuri. Sikondoroxha xoronn ailo. 1560 - Bohramkhanachem bondd moddun kaddlem. 1564 - ghetlem. 1565 – Agra acho kil'lo bandpak survat. 1568 - chitodd ghetlem. 1572 - Gujratacher ghuri. 1575 - Bongal ani Bihar xekatolla haddlim. 1576 - Mevaddcho Raza Ranna Protapsingh hacher ghuri. 1577 - Orisant Daudokhanachem bondd moddlem. 1582 - aplo bhav Hokim' hacher zoit. 1587 - Koxmir jikhlem. 1588 - Sindh prant aplea Rajeak zoddlo. 1594 - Kondahar jikhlem. 1596 - Ahmodnog ro acher ghuri. vorhadd ghetlem. 1600 - Ahmodnogor jikhlem. 1605 - meren Akborachea samrajeacho vistar Hindu kux te Godavori nhoim ani Bongal te Gujrat meren patoll'llo.

Bhurgemponn बदल

Mogol Samrajeachi bunead ghott korpi hea Razachem bhurgeponn khub koxtt ani dogdogant gelem. Tori astona fuddarak ek proxasok mhunn Akbor Badxah namnek pavlo. Tannem aplea Samrajeache 15 vibhag korun soglleank soman Rajio vevostha suru keli. Xetovddik ut'tezon divp, vosulachi vevostha pod'dotxir dovrop ani kattkosorin khorch korop hem tachem raz vevosthechem. Sombond loxkori punorghottona korun monsobdari pod'dot tannem suru keli. Lokanchi arthik, samajik ani dharmik udorgot zanvchi mhonn tannem zaite kaide kele. Tea kaideanchi om'molbozavnni zanvchi mhonn odhikari nemlem. Disachim sumar 15-16 voram to ralezoiacho karbhar pollovpant sartalo. Hindunk tras zata mhonn tanche vele zazhiea kor ani iatra kor tannem rod'd kele. Aplea samrajio thaponnuke vellar tannem Hindu dhorm- Somskritaiecho adar ani Rajputancho sol'lo ghetlo. Hindu vixinchem tachem dhoronn udaroponnache axil'lem.

1562 o 1570 hea kallant to kaim Rajput Rajkunvorim kodden logn zalo. Tannem kaim mhotvachea monsob khateant ani tohsil khateant mukheli mhonn nemlem. Hindu Razput Akborache nixtthavan sevok zal'le. Hindusthanak aplo dex manpi ho poiloch Musolman Badxah. Soglle Dhorm ekttham-i korun ek veapok dhorm nirmann korpachi tachi itsa axil'li. Taka onusrun 1581 vorsa tannem 'Dine Ilahi' ho sogllea dhormantolea venchik totvancher adarit oso novo dhorm' ponth nirmann kelo. 'Dine Ilahi' hacho orth 'Devacho Dhorm. taka 'Touhide Ilahi' (Ek exrouri Dorm') oxem-i mhonnttat.

Novroza sarke kaim Parxi sonn to monoitalo. To Sureachi-i upasona kortalo. Jain Dhormacho tacher probhav poddil'lo. Punn Hinduchea Divalle sarkea porbent to khoxien vantto ghetalo. Tannem aplea Razvottint Sahitio, Songit ani Kola hanchi khub udorgot keli. Tansen, Baba Ramdas, Boizu Bavra he namneche govio ani foizhi, Abul Fozol, Bodaiuni, Birbol, Toddormol, Mansing sarkilea namnechea pondditank tannem aplea dorbarant alaxiro dilo. Tannem Farsi ani Sanskrit sahitio- nirmonnechea vavrak khub urba dil'li. Othorvoved, Bhogovodgita, Ramainn, Mohabharot, Horivonx, Lilavti, Ponchtontr hea Sanskrit gronthanche tannem vidvana koddlean Farsi bhaxent onnkar korun ghetle. Nijimud'din, Bodaiuni hea itihaskaramni Parsi bhaxent itihas boroile. Akborache jinnecher boroil'lo Abul fozl hacho 'Akbornama' ho gronth khub nanvazl'lo asa. Tulsidas, Surdas, Rohim, Roskhan, Birbol ani Bhoktiponthacho mhan fuddari Vitthttholnath he mhan kovi tachea kallant zavn gele.

Xikxonn achea mollar Akboran kel'lo vaur molacho. Islami dhormacho xikxonnacher oxil'lo probhav na korpak tannem obheaskromant nitixastr, gonnit, xeti, bhumiti, jeotixoxastr, totvginean, itihas, somskrit he novem vixoi suru kele. Toxench Hindu - Muslomanank ekech xallent xikpachi vevostha keli. Tannem sulekhon kolek ut'tezon dilem. Tea kallant procharant axil'lea sulekhonkolechea atth prokarantlo 'Nostolik' ho prokar tacho avddicho axil'lo. Chitrkola, Xilpkola, Vastukla hanchi-i tache mustint khub udorgot zali. 1575 vorsa tannem Fat'tepur sikri hanga 'Ibadot- khana' (prathona ghor) bandlo. Vastuklek ut'tezon divpa khatir tannem ek vegllench khatem ugoddil'lem. Tachea kallant bandil'lea vastunt Hindu ani Iranni pod'dhoticho sundor milaf dista. Dekhik Zodhabaicho mohal, Soti buruz, Zohangir mohal.

Chitr Prodorxonn बदल

Polleiat बदल

Akbar

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Akbar&oldid=198955" चे कडल्यान परतून मेळयलें