Romi
   

Alexander III Mesiddoniacho sonvsarik kirt zoddlolo somratt aslolo. Alexander Ek Xrextt (Alexander the Great) hea navam to prosidh zallolo asa. Alexander achea kallar, Alexander achi rajdani sogleam vodli asloli, sumar 5.2 million sq. m. Mesiddoniacho Raza Filip ani tachi poili ranni Olimpios hancho put, Pella hanga, July muineant, 356 BC hea xhekdam tazo zolm zalolo. Bhurgeaponnant Raza Filipan taka, yuvrazak favo tem loskori ani rajki xikxonn dilem. Tacho Guru Aristotle hannem taka piraiechea tera te solla vorsancher kavio, kola, rajioxastr ani totvginean hea vixeanchi goddi laili.

Alexander Ek Xrextt
Alexander's empire was the largest state of its time, covering approximately 5.2 million square km.

336 b.c. vorsa Filipacho khun zalo. Alexander piraiechea visavea vorsa, Mesiddonche gadier boslo. Tache poilim 340 b.c. vorsa Filipan jedna Baizhontton acher dhuri ghal'li tedna Alexanderan Mesiddoniachi rakhonn kel'li ani Middi lokancho porabhov kelolo. Fuddem tannem Raza Filip haka Grik nogor rajiasongh acher zoit mellovpak palov dilo.

Razasonacher bostokoch eka vorsa bhitor Alexander anne ut'torek Danube nhoim ani ostontek Eddrienttik hanga meren apli sot'ta vaddoili. Thibiz rajeacher ghuri ghalun khub nagrikank tannem marlem. Kaim zannank gulam 'mhunn vikle. Thoinchim devllam ani aplem avddichea pinddor kovichem ghor soddun her soglleo bandavolli matiebhorovnn keleo. Hacho porinnam mhunn Athens xar apunn zavn xoronn ailem. Magir tannem somrid'dh ani bollixtt oxa Iranni samrajeacher ghuri ghalpacho nixchev kelo. Iranni lokank xasokamvixim svaminxttha naxil'li. Hacho Alexanderan bhorpur faido ghetlo.

334 B.C. vorsa Grisantlea mukhel suvatincher rakhnne khatir soinio dovrun Alexanderan Dadnils nhoim humpli. Tachea soineant Parmenio, Tolemi, Anttigonos, Seliuks, Niarkas sarke xur ani onnbhovi senapoti aslole. Tea bhair aplem svotachem xovroi, dhaddos, chikatti hea gunnank lagun Alexander aplea soinikank deva bhaxen aslolo. Sumar 40,000 chem soinio ghevn Alexanderan Iranncher ghuri ghali. Darais anne dhaddlollea senapotincho, greniks nhoinche deger porabhov korun to Syria vatten gelo. Thoim Isosachea akhata kodden tachem Darais achea vixal soineakodden zhuz zalem. Alexanderan Darais acho porabhov kelo. Magir tannem Phinesian armar hataslem. Ejiptacher om'mol bosovn Alexanddria xarachi sttapon keli. Tannem Gogamila hanga Daraisacho anik ek pautt porabhov kelo. Darais zhuzamollantlean pollun gelo. Oxe toren Alexander, Iranni samrajeacho odhipoti zalo. Tannem 331 B.C. vorsa Irannchi rajdhani Babilon hanga mottea dobajean provex kelo. Fuddem tannem Spusa ani Porsepolis heo ani her rajdhaneo kabiz korun thoinche khojine luttle. Porsepolis rajvaddo lasun Grisacher, Irannan ghatlolo ghuriecho sudd ghetlo.

Survek Alexanderacho ud'dex fokot Iranni soineacho vidhvons korop hoch zavn axlolo. Punn ek sarkea mellot ravlolea zoitank lagun samrajio sthapnechi tachi itsa vaddunk lagli. Techporem tem samrajio sasnnachem tigun urchem mhunn jinkhlelea prodexank appolo dhorm ani riti-rivaz, chali toxench kaim raxttri-i sonsthai rakunk tannem porvangi dili. Aplea nanvachim solla 'Alexanderia' nogram tannem bandlim.

Iranni ani Grik lokanchem songhotton korche khatir apunn svota Daraisache dhuve kodden logn zalo ani aplea vangoddchea her senadhikareank legit Iranni bailam kodden logn korpacho agro korpak laglo. Iranni ghoddesvoranche pongodd toiar kele. Apunn svota Iranni bhes ghalpak laglo. Iranni lok razak dev mantale tosoch soglleamni apleak man divcho, apleak saxttang nomskar korcho oso prochar tannem suru kelo. Kaim Mesiddonion soinikank hem pottlemna. Tamnni Alexanddora add kott rochlo. To kott uktaddar ailo ani tannem kott korotleank mornnachi khast dili. 328 B.C. vorsa tannem Bekttria ani tache ut'techo sogddiana he prodex jinkhle. Thoinche rajkumvori kodden logn zalo ani uprant hindukux humpun, 327B.C, Me mhoineant Bharotacher ghuri ghali.

Bhartantlea thoddea razamni Alexanderak fattboll dilem. Ponjabant tea kallant kaim lhan razosot'tak rajeam ani kaim gonnrajeam aslolim. Tanim apli svotontrotai rakhpa khatir vhodda xovrean zhuz dilem ani magiruch Alexanderak fuddem sorpak vatt meklli zali. Tachea xovreacheo kotha tea vellar Grik lekhkamni borovn dovorleat.

Alexanderan, Kabul nhoinche deger don senapotink borench soinio divn Puxkolavti Razacher dhaddlem ani apnne svota Kunar, Ponjkhor ani svat nhoianchea degnnantlean chal keli. Thoim taka ospesioi ani osorkenoi (oxvok) hea dongramni raupi pongddam kodden zhuzchem poddlem. Hea zhuzant Alexander zokhmi zalo ani tiddki bhitor tannem thoinchea sogllea lokanchi kot'tol korpacho hukum dilo.

Sindhu nhoim humpun to Tokxoxilek pavlo. Tokxoxilacho raza, Ambhi taka xoronn ailo. Punn Jhelom ani Chinab hanchea modlea vattharacher rajio korpi Poros Razan taka protikar kelo. Dogaim modim Jhelomchea kamchhar akant zhuz pettlem. Porasacho porabhov zalo. Alexanderak, Bharoti-i zhuzareanchea xovroiacho thavo laglo. Porasa sarko xur zhuzari aplo palvi aslear chodd borem zatlem hea hetan Alexanderan tachem rajio taka porot dilem ani te bhair anikoi 15 gonnrajeancho mulukh tache suvadin kelo.

Magir to Bias nhoinche votten fuddem sorlo. Vatter taka Glovknikoi ani Kothoioi (kott) hea gonnrajeam kodden zhuzchem poddlem. Alexanderache soinik Bias nhoim fuddem vochpak toiar naslole. Biasa fuddem gelear tankam Nond Razachea vixal soinea kodden zhuz korchem poddttolem axil'lem. Nond razachea xovreachi khobor taka guptheramvor vim mellil'li. Te bhair atth-dha vorsanchea dis-rat eksarkea zhuzam uprant tankam visov zai axilolo. Alexanderan, Poros haka jhelom ani Bias nhoim modlea prodexacho odhipoti nemun Februvari 326 B.C. porot vochpacho nirnnoi ghetlo.

Alexander ailolea margan porot gelo. Jhelom ani Chinab nhoianchea songoma kodden taka Malou (mol'loi) ani Kxudrok (eksiddrokoi) hea songham kodden loddhai korchi poddli. Malovanchea doreka nogorant taka khor protikar zalo. Anik ek nogor ghetna Alexander zokhmi zalo. Tea vellar tachea tiddklea soinikamni bailam-bhurgeanchi krur kot'tol keli.

325 B.C. Sopttemborant, Alexander, Sindhu nhoinchea degevoilea pattol ganvant pavlo. Thoinchean niarkoschea hata sokoil kaim soinio diun taka udka margan dhaddlo ani apunn bhuimi margan Baluchistamnatlean, Irannantlea, Siusa hanga 324 B.C. vorsa pavlo. Siusa hanga taka moronn ailem.

Alexander ho sonvsarantlo ek osadaronn zhuzari ani senamukheli zavn gelo. Svodexa san hozaramni mill ontravelea ogoneat prodexant tannem khub porakrom korun zoitam zoddlim. Purai goneat zogachem Gris adhipotea sokoil ek raxttr zanvchem oxi tachi upatt itsa axloli. Punn tachea mornnak lagun ti purai zalina. Tednachi Iranni sundry, Roksenas ani Daraischi dhuv, Barjhin heo tacheo don ranneo axil'leo. Tachea mornna uprant Roksenas he tache bailen zolmak ailolea choleachem nanv Alexanderuch dovorlem.

Alexanderan, Bharotacher kelole ghuriek lagun Bharotacho ostont dexankodden lagincho sombond ievn vepar ani samskritik sombond suru zale. Alexandera vangdda ailolea senapotimni ani Grik lekhkamni boroilolea grontham velean Bharotachi borich mhaiti ostont dexamni pavli ani oxe toren Bharotache, Syria, Mesiddonia, Ejipt hea dexankodden rajonitik sombond suru zale

Polleiat बदल

Alexander_the_Great

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Alexander_Ek_Xrextt&oldid=198963" चे कडल्यान परतून मेळयलें