Romi
   

Deudasi hi dhormik xrodhdentlean devak orponn kel'li bail. Murtirupantolo dou bhoutik sukhacho upbhog gheta hem kolponetlean fulam, dhup, nivedy, vostralonkar hanche vangddach devak kolabhog mellcho mhonnun nach- gain upbhogakhatir deullantoch deudasi douropachi protha khub adlea kallasaun suru zali. Devachem sevent jinn khorchilear punny podrant poddttolem ani zolmachem sarthok zatlem hi arombhachi bhauna deudasiche prothefattlean asum yeta.

A 1920s photograph of two Devadasis in Tamil Nadu, South India

Devacho kolabhog purai korpakhatir deudasinchem proyozon axil'le tori deulla sombondit ek sevekori ho tancho dorzo axil'lo ani asa. Deullacho vatthar zhaddop, devo ani deullam sombondit vostunchi niga rakhop, devachem mirounnukint nachop-gaup ani her deullamsombondit kamam tanchea vatteak yetat. Survek dhormik bhauna hem totv deudasi prothefattlean axil'le tori kalantoran deudasi hi poromporen mellil'li ek zat zaun rauli. Itlench nhoi, zalear bhoutek deudasi heo deullachea vattharantleo bhogdasi zaun geleo.

Zatkam, orthoxastr, kamsutr hea purvil'lea gronthani deudasincho ul'lekh mellna. Punn purannamni mat deupujekhatir deudasinchi goroz manlea, tekhatir sobit choleo devak ompocheo va gonnika vikteo gheuncheo oxem sanglam. Suryolokache praptikhatir suryomondirank nrity-gainant torbez oxo choleo ompocheo, oxem bhovixy purannant sanglam.

Optyopraptikhatir va opty zogpakhatir poilem bhurgem devak omppachi angounn kortalem. Devachi bail hea nateanuy choleo omptale. Kallatoramn puzareamni tancho aplea vixeobhoga khatir upeg kelo. Pornnea grik lokam'modim toxench bebiloniantlea isttor deullamni-i oxich protha axil'li dista. Bebiloniantolem doreke bailen ek fautt tori aefroddaittichea deullant, poilem rupeachem nannem divpi dadleavangodda deullabhair vochun song korun taka tript kelear devi prosn'n zata, oso tancho somoz axil'lo, oxem hiroddottos mhonntta.

Tea kallant vachon, nrity ani podam xikpacho khaxelo odhikar fokot heach bailank astolo. Deudasink deusthana koddlean thoravik rokkom' mellttali. Toxench, deusthanache malkichi zominuy tankam udronirvahakhatir mellttali. Deudasiche cholyek auykoddlean varsohkk mellttalo ani ti choli legit uprant deudasi zatali. Deudasincho put deullacho gouy va vadok zatalo. Heo deullant podam mhonnun nach korpi nriteagomna khubuch launnyopurnn astaleo. Noteo sugondhi droveam, sobit sundor bhos ani suvasik fulam mallun kemsbhuxa kortaleo, rotnanchem ani bhangrachem olonkar vaprotaleo.

Itihas बदल

Chochal razachea tonzaurchea deullant charxem deudasi axil'leo oso i. So. 1004chea xilalekhant ul'lekh melltta. Teravea xenkddeachea xeuttak bhartant ayil'lea marko polo hea ittaliyi bhomvddekarachea bhomvddeurnnonant bharti-i deudasincho ul'lekh melltta. Ekunnisavea xenkddeache survek tomillonadduntlea kanchipuromantlea deullant xombor nortika axil'leo oxem mhonnttat. Visavea xenkddeache survek kanchipurom', modurai ani tonzaurchea deusthanamni axil'lea deudasink deusthanam koddlean neman veton mellttalem.

Dokxinn bhartant nnouvea-dhavea xenkddeamni deullam ubaropachem kary chalu axil'lem. Tea kallant deullamni khubxea deudasinchi bhorti kel'lean deudasiprotha khub prochlit zali. Chomvran murtik varo ghalop, kumbharotichi povitr jeot vhorop, mirounnukent devasamokar nach - podam mhonnop oslim kamam tankam korchim poddttolim. Modhyoyugant, kornattokant kaim zatimbhitor doreka ghorantoli ek choli devak choli devak ompotole oxem mhonnttat. Tika 'bosvi' oxem mhonnttale. Oxe cholyechem devakodden va torsadi vangdda logn kortale. Uprant tika khoinchey uchch zatintlea dadleakodden sombond douropak mellttolo. Sadaronnoronnoponnan bosvi zatali. Chodd korun lingait ani holeya lakambhitor hi chal procharant axil'li. Toxech koimut'turoche koikolon zatantuy doreka kuttumbatoli ek choli devak omppachi chal axil'li. Koikolon deudasi mortokoch devachea angauyolim fulam ani vostr kaddun tichea angar ghaltale ani tichem dohon zalebogor devachi puza korinaxil'le. Karonn tika devachi bail manil'lean devak sutok ailam oxem mantalem.

Deudasinchem prokar बदल

Deudasinchea sat prokarancho ul'lekh melltta.

  • Dot'ta - svota zaun devanchi seva korpi.
  • Vikrita - devache sevekhatir svota zaun vikpi.
  • Bhritea - svotachea kuttumbachea koleannakhatir khoxyen deullantolem kam' apnnaupi.
  • Bhokta - bhoktin devaloyachem kam' apnnaupi
  • Hritea - konnetori fottoun devaloyak ompil'li.
  • Olonkara - raza - moharazankoddlean orponn kel'li kola - nipunn bail.
  • Rudrogonnika/gopika - neman veton gheun devasamokar nach - podam mhonnpi.

Hea bailank somazant vhodd man axil'lo. Hojrozobabiponn, uleupachi kola, avazachi goddsann, tanchea mull soundreavangodda tanchi nhespa-nottpachi sobitokai ani dhittai hea gunnank lagun deudasi lokpriy axil'leo. Obbe dhubba hea fronch bhomvddekaran nond kel'lepromann tankam her bailambhoxen boroupak, vachpak ani pamytonnam vapropak bondi naxil'li. Deusthana koddlean mellpi vetnam, raupak ghoram toxench tanchea kolagunnank lagun dhonvanam koddlean mellpi bidagi, rajdorobaramni mellpi bhouman haka lagun deudasinchi saptnink sthiti bori axil'li ani zontekoddleanuy tankam khub man mellttalo. Deudasik devachi bail manil'lean, tika okhondd sovaixinn manun tichekoddlean lognam vellar vhonklechea mongllosutrantolem monni guthumn ghetale. Vhonklopaunni votna soglleat mukhar deudasi asop borem chin'n manlem. Kornakantolim bosvim ani her suvatintlea deudasinchi vori zotnai ghetlear gamvachi bori udrogot zata oxem mantat. Deudasink zogva vattlear borkot yeta dekhun tankam vostr, kodd'ddonn, poixem, bokddeo, dud dan divp, nhourea-vhonklek umvallopakhatir techbhaxen dhormik suvalleamni bailank adar korpakhatir deudasinchi modot ghoup heo chalim poromporen cholot aileat.

Oxem dhormik xrodhdentlean nirmann zal'lem he deudasinchem prothen uprant vegllench moddonn ghetlem. Devak orponn kel'lem pujeche upchar puzari apnnaita ani tori te devank pautat oxi somzut axil'lean puzareachim seva kelear ti devachich seva kel'lea bhaxen zata. Oso somoz kalantoran nirmann zalo. Puzarean deudasincho upbhog ghetlear to devanuch ghetlo oxi bhauna fuddem utpon'n zali. Taka lagun devak ompil'leo choleo ani nortoki heo puzareancheo dasi zal'leo. Raje ani sordar hanchea vilas-sukhikhatiruy tancho upeg zaunk laglo. Tancho alaxiro mellil'lean ani protsahonak lagun he prothecho prosar zaun, ti tigun urlim. Ondhoxrodhdek bolli poddil'leo heo lhan ozann choleo, sordar, zohangirodar, puzari ani bhomvddekarancheo vixoivasona tript korpachem ek hukumi sadhon thorlem.

Deudasinchem vorg बदल

Sodlloponnan hea deudasinche vorg korum yetat te oxem-

Xaririk sombond dourop/dourop na Konnakodden sombond dourop Kamache dorzo Xaririk sombond dourop/dourop na

Khoinchyai dadleokodden xaririk sombond dourinasotona devaloyant raun devachi seva korop. Logn zainasotona raun ekach suyogy ani somrth - somridhd oxa monxak ayuxyobhor sath divp. Aple morjipromann khoinchyai vyoktivangodda xaririk sombond dourop. Konnakodden sombond dourocho protixtthit manil'lea nagrikachea ghora vochun nach - gain korchem, punn herankodden vochchem nhoi, oxem manpi tomillonadduntleo vol'longoi deudasi. Mest ani her bolutedarankodden somprk douropi iddongoi. Xudr - otixudrankodden somprk douropak iddongoinakuy porvanogi naxil'li.

Kamacho dorzo deupujechea vellar devasamokar ani zatrent rothafuddem nach - gain korop. Deullachea vattharachi zhaddlott, devachim aidonam ghamsop, nivedeachem kodd'ddonn venchop him kamam kortat.

Kornattokant bellgamv jilheantlea soundt'ti gamvant dor punvek deudasinchi zatra bhorta. Tatunt maghantolem punvek (randd punou) vhodd zatra bhorta. Te zatrent yol'lma deutek choleo omppachi protha poilimsaun cholot ailea. Hea deudasink 'zogtinni' oxem mhonnttat. Kemsank zotta yet zalear to devicho rag manun ti choli devik omptat. Heo zogtinni golleant monneancheo va koutteancho mallo ghaltat, mathear 'zog' mhollear deutecho pitullocho mukhoutto douril'li porddi gheun bhomvtat ani koplak bhonddaro laitat. Chonddok, ttall ani tunntunnem hea vadeanche sathicher te deutechim podam mhonnttat. Pott bhorpakhatir teo zogva magtat. Punn halinchea tempar choddxo zogtinni vexeaveusai kortat. Nach-gain-vadnacho soravo ani xikxonn, vonxporomporen labil'lean gõyantleo hea somazachea boreach lokamni gain-vadon-obhinoi sarkilea kolanchea mollar raxttri-i namna zoddlea.

Oddisantlea deudasink moharis mhonnttat. Gong vonxatlea razamni, tea prodexantlea vegvegllea deusthanamni devanche sevekhatir khubxea deudasinchi nemnnuk kel'li. Deullanchea utpon'nantlean tancho udronirvah choltalo. Gõyant kolvont, bhavinni, deulli ani naikinni oxe deudasinchem somaz mellttat. Hea somazantole lok (dadlem toxench bailo) thollavea deullachea sombondit nach-gain-vadna saun te san'n marpameren kamam kel'le dixtti poddttat. Hea somazatlea choleancho, tim pirayent yetkoch xemsvidhi korpachi protha axil'li. Xemsvidhi ho lognosuvallea bhaxenuch dhormik tosoch somajik suvallo. Fokot nhouro mhonnun dadlea bhesantoli choli va ekadrem xostr mukhar ubem kortale.

Devachea utsovant, vixex korun palkhemukhar nach-gannem korpant deudasi vantto ghetat. Tancheach somazatolem dadlem tankam oxa vellar vadeachi sath kortat. Hea kamakhatir tankam deusthanakoddlean thoravik utpon'n melltta. Dexantlea her vattharampromann gõychyai deudasincho somazakoddlean bhogdasi mhonnun vapor zatalo. Gõychea bhoutek soglleach vattharamni hea lokanchi vosti axil'li. Gõyant hea somazak 'gomontok morattha somaz' hea namvan sombodit korop zata. Gomontok morattha somazachea zallounnodaramni somazachem udrogotichi cholloull hatant ghetli ani hea somazacho sorvanginn vikas zaupache nodren porixromanchi xorth keli. Hachem foll mhonnun ho somaz xikxit zalo. Soglleant poilim porivrton ghoddlem tem mhollear hea somazatolim xemsvidhi chal noxtt zaun tichi suvat lognovidhin ghetli. Aiche ghottkek hea somazant, gõychea somazachea her ghottkamvorich lognam zaun grihosthaxrom' cholta. Deullachea utsovant palkhemukhar nachpachi-gaupachi prothai patoll zait gelea. Aple apunnuch aple bhitor oxe torechem somajik porivrton ghoddoun haddpi gomontok morattha somaz hem arvil'lea kallantolem ek tokhnnayek patr thorpi udahoronn manchem poddttolem.

Maharaxttrant khonddobak 'murlli' mhonnun choleo omptat. Dadleak 'vaghea' mhonnun vollkhotat. Murlli nachta ten'na vaghea podam mhonnun tunntunnem vazoita. Tomaxa ani gangirea nattkamni-i te kamam kortat. Kaim murlleo vexeaveusai apnnaitat.

Hi deudasi protha bond korpakhatir khub yotn zale. Soglleant poilim i. So. 1910 vorsa mhoisur somsthanant ek kaido kelo. I. So. 1922-23 vorsa deudasink borea margak laupakhatir 'hindu yuvti xornnaloim somstha modrasant sthapon keli. I. So. 1925 vorsa ddo.Babasaheb ambeddokoran nipannint deudasi protha noxtt korpaposot porixod ghetli. 1934 vorsa mumboi prantan ani 1947 vorsa modras prantan 'deudasi protibondhok kaide' kele. Sombondit lokank toxench deudasi sogonean aslear so mhoine khor bondkhonn ani 500 rupea dondd oxi kheast tharaili. 1975 vorsa goddhingloz (ji. Kolhapur) nogrant 'mohatma fule somta protixtthanautin' deudasi bhogini porixod bhoroili. Uprant 15 zun 1980 hea disa oxich portun porixod ayojit keli. Vingodd vingodd rajeamni, deutek choleo omppache protheadd kaide kele. Punn deudasichi hi protha purai noxtt zaunk na.

Polleiat बदल

Devadasi

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Devadasi&oldid=199238" चे कडल्यान परतून मेळयलें