Romi
   

Iceland hea dexachem dusrem namv livdedild islant, ut'tor ottlanttik mhasagorant yuropache vaivy dikek axil'lo zumvo ani prozast'tak raxttr. Okxourit'ti-i vistar 63˚ 24’ te 66˚ 33’ ut'tor. Ut'tor ani dokxinneuttenoche zumve dhorun 63˚ 19’ ut'tor te 67˚ 10’ ut'tor. Rekhaurit'ti-i vistar 13˚ 30’ te 24˚ 32’ ostont-udent ostont lambai sumar 480 kimi. Dokxinn ut'tor rundai sumar 300 kimi. Kxetrofoll 1,03,100 chovo. Kimi. Loksonkhea 2,29,187 (1980). Hem raxttr grinlonddoche agneyeutten sumar 290 kimi. Ani skottlonddoche vaivyeutten 800 kimi. Pois asa.

Iceland चो बावटो
Iceland चें प्रतीक
Iceland

BhumyvrnnonH

aisolondd ho jvalamukhi futtun toyar zal'lo zumvo. Hanga himyugantlea ghoddnnukanche borechoxe ovxex mellttat. Noirity dorea degevelo ani kaim doreancho vatthar soddlear her sogllo zumvo dongramni ani pottharamni bhoril'lo asa. Hachi sorasori unchai 700-800 mi. Asa. Sumar 12% vatthar himnhomyani ani him'mollamni bhorla. Agneyeuttenocho hovanadalsohonukor (2,119 mi.) soglleant unch dongor, zalear hangach axil'lem valnaikutl hem soglleant vhodd (7,547 chovo. Kimi.) him'moll, aisolonddacho 11% vatthar lauharosak lagun toyar zala. Sodea hanga sumar xombramporos chodd zagrit jvalamukhi asat. 1783 vorsa skaptar hangam, 1918 to kottla hangam, 1934 to hovanadalsohonukor zalear 1947 ani 1970 to hekla hanga futtil'lea jvalamukhink lagun borench luksann zalem. Gorom' udkache zhore, tollim, lhan vhodd dhobdhobe hanga sampddottat. Him'mollam ani bhitl'lo usu poddil'lo vatthar hakalagun aisolonddacho sumar 75%vatthar lokoustik fausaroko na. Doreadeg sumar 5,970 kimi. Khoroutiuri tonka axil'li ani fatramni asa. Aisolonddantleo nhomyo zori lhan ani yeradarik upegi nasleo tori teo viz toyar korpak upegi poddttat.

Ut'tor dhuvvrit'talagim asunolegit golf provahank lagun aisolonddochem tapman ximyachea disamni chodd sokoil demvna. Ximyallo vhodd ani gim' unnea kallacho asta. Rekeavhik hea rajdhanichea xarant tapman -1˚ se. Te 11˚ se. Meren asta. Punn hangachem hovaman sadaronnoponnan asthir ani sodanch bodlopi asta. Dhukem, varem ani paus heo hanga samkeo sodancheoch gozali. Punn zoglam ani vadllam yeup heo gozali hanga onnbhovak yenat. Vorsantlean sumar 85 sem'mi. Paus poddtta. Kaim vattharamni mat paus samkoch unno asa.Samke ut'toreuttenchea zumveancher ratcho modheanyecher sury dista. Aisolonddant vhoddli vonspot sampddona. Xello, tonn, ani lhansan zhompam hich hangachim mukhel vonspot. Aex, borch, aespen ani vilo him zhaddam kaim suvatimni distat. Ranoutti fulancheo sumar 400 zati hanga disun yetat.

Poxil'lea zonauram'modim menddhram, bokddeo, ghodde, gai him mukhel asat. Gorvam posop ho hangachea 16% lokancho veusai zaun asa. Ranoutt monzatimodim khokodd hi mull hangachi. 18 vea xenkddeasaun renddiyor hanga ailo. Bhangrakoracho plouhor, korlyu, hamys, kira, homs, giz him hangachim mukhel suknnim. Ttarmigon bordd ani aiddor ddok him sounnim orthik nodrentlean mhotvachim asat. Aisolonddchea nhomyamni semon ani doreant kodd, heddok, helibott, hering hea toranchem nustem melltta. Deumaxasarokem-i nustem hanga dixtti poddtta. ItihasH

purvil'lea kallant grik ani romon hankam zori aisolonddachi mhaiti axil'li tori nnouvea xenkddeamerenocho itihas sampddona. Norve dexacho ingolfor arnoroson hannem 874 vorsa hanga poilo rabito kelo. Tache uprant norve, skottlondd, airlondd, erkoni, xettlondd ani hebriddijhchean lok yeun hanga raupak lagle.

Vhaiking razanche ektontri razoutticho vaitt onnbhou ghetil'lea vosahotintlea lokamni 930 vorsa umrauxayeche buneadicher lokanchem xason haddpacho yotn kelo. Tamnni sogllea vosahotinche 36 vantte kele ani dorek vantteacher ‘ goddar ’ mhollear mukheleak nemlo.

Vorsantlean don soptokam thing vhettilor hanga somest zomat-mukheleanchi porixod zatali. He porixodek ‘ althing ’ oxem mhonnttale. Azuy aisolonddantlea somsdek ‘ althing ’ oxench mhonnttat. Althingak kaide korpache ani nyai divpache odhikar axil'le.

Hea tempar erik do reddchea mukheloponnakhala axil'li grinlonddochi vosahot ani tacho put leuh erikoson hannem layil'lo omerikecho sod boroch mhotvacho asa. Hachem vornnon aisolonddchea saga hea sahityoprokarant sampddotta.

11 vea xenkddeache survek norvecho raza olaf tringveson hachea yotnank lagun aisolonddan kiristamv dhorm' apnnailo. Punn teravea xenkddeameren hanga pornea dhorm' xikounnicho probhavo axil'lo. Pornea nors sahiteant hachem borench vornnon asa. Goddaramni dhormachem mukheloponn svotakodden douropakhatir borech yotn kele. Kaim kallan dhormosomsthechem mhotv vaddoun dhormogurunim mukheleank bagoupache yotn kel'lean dexbhor zhuzam pettlim. Punn teravea xenkddeant aisolondd puraiponnan norvechea xekatolla gel'lean dhormoguru-mukheli hancheamodolim zhogddim bond zalim. Norvechea xasnakhala dexbhor vaitt poristhiti nirmann zal'li astona 1380 vorsa norve ani aisolondd he donoi dex ddenmarkochea xekatolla gele. Fuddle tin-char xenkdde airloddak kitleaxach orixttank tondd divchem poddlem. Jvalamukhinche promann borench vaddlem. Pleg sarkilea rogak lagun sumar 50% lok kabar zale. Nusteachea veparachim sutram ddenmarkakodde gel'lean borench orthik luksann zalem. Yuropantlea dhorm'-sudaronneche cholloullichea probhavan aisolonddan lyuthrochim tot'tvam apnnailim ani kaim kallan dhormik mollavelem fuddaroponnoi ddenmarkochea razakodden ailem.

French rajyokranti ani aisolonddchea purvil'lea sahiteachea obheasantlean 19 vea xenkddeant hanga raxttriytvachi kitt pettli. Yon sigrthoson (1811-79) hachea fuddaroponnakhala aisolonddoche svotontrotai cholloullik nett ailo. Hacho porinnam' mhunn 1843 vorsa ddenix rajyokrteank pornea althingocher barikosannin vichar korcho poddlo ani 1874 vorsa aisolonddak somvidhan ani bhitorlea xasnachi svotontrotai mell'lli. Fuddem 1918 vorsa hea dexachea purai svotontrotayek manyotai mell'lli ani ponchvis vorsankhatir ddenmarkochea razakoddenoch rajpod dilem.

Poilea mhazhuzanz aisolondd tottsth raulo. Punn dusrea mhazhuzant zormonin norve-ddenmarkacher ghuri ghalea uprant inglonddan hanga aplem soiny dhaddlem. He gozalicho aisolonddan nixedh kelo. Punn zhuz somplea uprant aplem soiny fattim gheupachem utor inglonddan dil'leakaronnan ho vad pettunk paulo na. Fuddem 1941 vorsa inglonddache soiny kaddun hanga omerikechem soiny dourolem. 1946 to aisolonddak somyukt raxttranchem sobhasodopod mellil'lem. 1948 to ho dex natto songhttonek mell'llo.

1918 koblatichi mudot somptokoch aisolonddan svotontr prozast'takachi ghoxnna keli ani 17 zun 1944 disa thingvhettilorchea althingan sven byorn son hachi odhyokxopodacher nemnnuk keli. 1952-68 meren asgesomsan ani 1968 ani porot 1972 vorsa ddokttor kristean eldoyarn odhyokx mhunn venchunor hi poili bailomonis venchun aili. RajyoveusthaH

aisolondd prozast'takachem rajy 1944 chea somvidhanapromann cholta. Odhyokx raxttracho mukheli asta. Tachi venchnnuk prouddh motodhikarachea totvapromann dor char vorsamni zata.To pontprodhanachi nemnnuk korta. Althingochi boska chalu nasta ten'na te svotontroponnan kaidey korunk xoktat. Pontprodhan aplem montrimonddoll tharaita. Montrimonddollachea dhornnampromann xason cholta.Althing hi somsod don ghoramni bhorta. Hichea satth sobhasodantole 49 zann char vorsankhatir protinidhitv podhdotin venchun yetat. Uril'le ikra zage doreka pokxak mellil'lea motanchea promannant vanttun ditat. He satth sobhasod apleamodlea 1/3 sobhasodanchi voilea ghorache sobhasod mhunn venchnnuk kortat. Her soglle sokoilea ghorache sobhasod urtat. Orthik soddun her khoinchim-i vidheykam khoinchyai sobhaghorant chorchekhatir yetat. Orthosonklp mat donoi ghoranchea somyukt boskemukhar chorchekhatir yeta.

Xason sompem zauchem mhunn aisolonddoche 16 prant keleat. Dorek prantacho karbhar lokamnim venchun dil'lo ani xasnan nemnnuk kel'lo xerif choloita. Vhoddlea xarancho karbhar nogropalikankodden asta.

Aisolonddakodden svotachi rakhnnedollam nat. Fokot doreadegechi ani nustem marpachea hokkanchi rakhonn korchekhatir rakhnnedoll asa. Pranti-i nyaimonddoll ani tanchevelem dexantolem soglleant unchelem neayaloi oxi nyaiveusthechi podhdot asa. Aisolonddant mornnachi kheast na. OrthoveusthaH

hanga khoniz sompt'ti choddxi na. Lignaitt, gondhok adi thoddea promannant mell'llim tori tim orthik nodrentlean mhotvachim nat. Hangachi fokot 0.5% zomin xetouddikhatir upegi poddtta. Sumar 20% lok xetveusayant asat. Xetouddichea mollar yontrancho boroch upeg zata. Bottatt, solgom', tonn hi haganchi mukhel pikaull. Gorom' zhoreanchea palvan ‘ hott haus ’podhdotin fulam, follam ani bhajeante utpadon kortat. Gorvam posop choddxa xetkarank faideachem poddil'lean tonnachea pikak hanga mhotv asa. Choddxe xetkar gayo, ghodde, kukddam ani for mellcheakhatir her monzat postat. Dud ani mams thollavea lokampurotench zata.

Vhodd promannant cholpi hangacho mukhel veusai mhollear nustemari. Dexacho akar ani loksonkhyecho vichar kelear airlonddoche lok her yuropi-i dexamporos chodd nustem martat. Vorsak sumar 500 deumaxe hanga mellttat. Lagsul'lea dexank tajem nustem nireat kortat. Zalear poisul'lea dexamnim sukoil'lem ani ddobeamni bond kel'lem nustem vhodd promannant nireat zata. Roxia,omerika ani inglondd him hangachea nusteachim mukhel giraikam zaun asat. Kodd'ddonnam, her khannam, yontram, yeradarichim sadhnam sarkil'leo vostu omerika, britton, roxia ani udent zormonintlean ayat zatat. Dexant vapropakhatir zai axil'leo lhan san vostu, dekhikH kopdde, paitonnam, rong, xabu, mitthai, plasttikcheo vostu hangach toyar zatat.

Dexantlea dhobodhbeancho upeg korun viz nirmonni kelea. He vijecher rekyouhik hangacho sareacho karkhano ani akrones hangacho ximittacho karkhano hea sarke borech karkhane choltat.

Aisolonddant relve nat. 11,137 kimi. Poros chodd lambayeche roste asat. Rekeavhik hanga antororaxttri-i vimanotoll asa. Nustemarichea dhondeak lagun botti bandpachea ani udkantlea yeradarichea veusayak mhotv ailam. Kron (bhouvchon-kronor) hem hangachem cholni nannem. Lok ani somazojinnH

aisolonddoche lok choddxe skeddineuhiyon vonxache asat. Te unch, bollixtt ani nillea dolleanche astat. Dhorman hangache 96% lok ivhanzolikol lyuthron ponthache asat. Hanga 100% sakxorota asa. 7 te 15 vorsam'meren xikxonn soktichem asta. Rekeavhik hanga vixvovidealoi asa. Hea dexant vhoddim choloup, xetoudd, songit, nrity, natty,oxeo torekovar xikxonn divpi xikxonnosomstha asat. Eka kallar hanga barik zor ani kuxtthorogachem promann borench axil'lem. Punn atam bholaikechea mollar udrogot zal'lean he rog disun yenat. Girest ani gorib hancheamodim chodd khor forok disun yena. Loksonkhea vaddoupache nodrentlean tanche yotn chol'leat. Rekeavhik hanga dexantolem soglleant vhoddlem gronthaloi asa. Bhaxa ani sahityH

aisolonddochi bhaxa mull nors lokamni hanga haddli. Ostont norvechi ti poilim ek boli axil'li. Aizui ti teach rupant tigun asa. Aisolonddoche sahity borench somridhd asa ani he bhaxentlea pornea ‘ saga ’ prokarocho probhavo yuropiy sahiteancher boroch zal'lo disun yeta. Aichea kallantoi aisolonddoche lekhok kauy-kotha, nattok, kadombori hea mollancher zogachea sahiteant moladik bhor ghalit asa. 1955 vorsa hangacho sahityik halddor laksones haka nobel inam' favo zalem. Khell, her kola ani mhotvachim thollam:

kusti ho hangacho raxttri-i khell. Honddbol, sokor, baskettobol, borfavelo khell ani veayamache her prokar hangachea lokam'modim borech auddiche zaun asat. Sogllea bhurgeank pemvpak yeup kaidean soktichem asa. Gorom' udkachi tollim gamvangamvamni sampddottat. Budhdiboll hoi khell lokam'modim boroch rigla. Songit, nattok, nrity ani vingodd vingodd kolancher yuropi-i probhavo asa. Einamr yonson (1874-1954) ho namnecho xilpokar hanga zaun gelo. Xastranchea vingodd vingodd xakhambhitoroi aisolonddchea lokamni namna melloilea.Rekeavhik, akranes him udyegik bondram, akureri, hafnarfyordor him xaram pollopasarokim asat. Gorom' udkacheo zhori, borfavele khell hea sarkea gozalink lagun zogantole borech poryottok hanga yetat.

Polleiat बदल

Iceland

Chitr Prodorxonn बदल

Sondorbh बदल

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Iceland&oldid=199415" चे कडल्यान परतून मेळयलें