Romi
   

Kaxi, bara jeotirling ani tirthoyatretolem mhotvachem tthikann. Vixvonathachem vastouy ani gonga nhoim hoya don gozalink lagun sogllea tirthant kaxik unchele pod mell'llam. Kaxi hem xivachem kxetr ani tem xivachea trixullacher vaslam. Dekhun tacho ken'nach nax zauncho na, oxem purannant sanglam.

Kashi Vishwanath Temple, ca. 1915
Kashi vishwanath temple street

Kaxi hem namv kax hea dhatuvelean ailam, kax mhollear ujvadd zaup, tollpop. Porbromhancho va mokxomargachi prokax dakhoupi hi kaxi.

Kaxeantu mornnan‌mukti

kaxint zo pranni morta to mukt zata, oxem xastrant sanglam. Hea totvacher vixvas dourun bhartantole khanchi konxeantole lok aplea xeuttachea disamni kaxik yetat. Ovimukt, anond kanon, mhaxmoxan oxim kaxik her zaitim namvam asat. Boudhd vadd‌moyant hea nograk bromhachdhdonom', surundhon, sudsson, pupfouti, rom'm', malini adi namvam mellttat. Zoinanchea torekovar tirthoklpant kaxiche mhollearuch varannosiche vegvegolle bhag mantat te oxe:

1. Devo varannasi

2. Rajdhani varannasi

3. Modon varannasi ani

4. Vizoi varannasi.

Boudhd ani zoin hankaim kaxi kxetrachem borench mhotv axil'lem. Kaxi hem dhormokxetr ani vid'dhanachem agor axil'lean aplea dhormachem prourton hangacheanuch korchem oxem budhdak dislem ani tannem kaxi lagchea mrigodavo va sarnath hanga aplem poilem dhormoprouchon kelem.

Kaxik varannasi (bonaros) hea namvan vollkhotat. Osi ani vorunna hea don nhomyancher voxil'lean taka hem namv mell'llem. Hem xar gongechea ut'tor tiracher asa. Gongen sumar char moil dokxinnechean ut'torek dhonuxeabhoxen akar ghetla. Dhormopitth ani videapitth hea don gozalinkhatir kaxichi namna asa. Adlea tempasun kaxik somskritichem, vidyechem ani totvogineanachem kullar somzotat. Ozunoi hi namna kaim promannant toxich asa. Sogllea bhortokhonddant boudhd dhormacho prosar hangacheanuch zalo. Zonpodoyugant kaxi solla mohazonopodam modlem mohazonopod axil'lem. Pannini ani potonzoli hamnni kaxi zonpodacho ul'lekh kela. Kaxi va kaxy hea namvachem zon hanga ravil'le. Orthorvoved, xotpoth bramhonn, zoimini-i bramhonn ani brihodarnnyok hoya gronthant kaxi lokanche ul'lekh asat.

Mull kaxi nogri kaxy lokamni vosoilea asunk zai. Xotpothant, hangachea dhritoraxttr namvanchea razacho ani brihdarnnyokant ozaroxtru navanchea razacho ul'lekh asa. Valmikiramainnant siteche xudhdivellar sugrivan vanor senek udentekodden dhaddil'li. Hea sondrbhatuy kaxi zonpodacho ul'lekh melltta. Mohabharotant tor kaxi zonpodacho khubxe ul'lekh mellttat. Bhixman kaxi razachea choleanchem ophoronn kel'lem, hi mohabharotantoli gozal samany lokank legir porichit asa. Hea sogllea adlea tempavelea ul'lekhavelean kaxichea puratonot'tvavixim sakx melltta.[2] kaxichi purannik kotha

xiv ani parvoti him porvotacher rautalim. Himachol hem parvotichem kullar. Parvotik dislem sodanch kullarak raup borem nhoi ani tinnem toxem xivak sanglem. Ten'na xivachea monant hem tholl soddun eka sidhd kxetrant raupacho vichar ailo. Tachea monant kaxi kxetr bhorlem. Tannem aplea nikumbh navanchea gonnak kaxekxetr nirzon korpak frmailem. Xivachea formanapromann nikumbh hannem kaxicho raza divodas ani tachi proza hankam kaxichea bhair kaddle. Magir xiv aplea gonnamvangodda raunk ailo. Xiva fattlean svorgantolo devo ani patallantole nag thoim raunk aile. Fuddem divodasan top kelem. Bromhodevan taka prosn'n zaun vor magunk laglo ten'na divodasan maglem ki, devank divyolikant vochu, nagank patallant vochu ani prithvi fokt monxankhatir urum. Bromhodevan tothastu mhollem. Hea voranusar xivaborobor soglleank kaxi soddchi poddli. Thoinchean xiv mondracholacher raupak gelo punn thoim mon laglem na. To porto koxik yeunk sodum laglo. Tannem 64 yoginink kaxi kxetrant dhaddlem. Punn tanche kainch chol'lem na. Magir xivan bromha, vixnnu ani sury hanka dhaddle. Hatunt vixnnuk yox mell'llem. Vixnnun bramhonn rup gheun divodadak goneanopodex kelo. Tea updexan divodas virkt zalo. Tannem kaxicho teag kelo. Uprant xiv hangam yeun raulo. Kaxichi rajporompora horyoxvoposun suru zata. Horyoxvacho put sudevo ani tacho put divodas ho khub mhaprakromi axil'lo. Skondpurannantlea kaxi khonddat tachea porakromachem vornnon vachunk melltta. Indrachea adexanusar tannem kaxi nograchi thapnnuk keli, oxem mohabharotant mhollam. Fuddem voitohvy razamni divodasak haroilo ani kaxi rajy ghetlem, punn dovodasacho put protrdon hannem voitohveank marun hem rajy portem melloilem. Kaxicho boudhd kallantolo itihas

kaxi lokanchem vornnon videh ani kosol hanchevangodda kortat. Hea tinuy rajeache purohit zatukrvy he axil'le. Pallibhaxentlea zatok kothantlean disun yeta ki adlea tempar varannosint bromhodt't namvacho raza rajy kortalo. Bromhodt't hi podvi dharonn korpi he lok khoinchea kullantole hacho bodh zatkant zainasolo. Punn kaim zatkant mat bromhodt't he videhounxi oxem mhollam. Hea zatkantlea vornnonavelean anik ek gozal disun yeta ti hi ki budhdachea poili kallant kaxicho raza xoktivan axil'lo. Tannem kosol ani xezaroche kaim prodex jikhun aplea rajeank zoddil'le. Hem rajy kaim kall meren xoktixali ani dhonddhy axil'lem. Punn budhdachea kallant tachi xokt ani kirt lhou lhou korun sompuxttant aili ani tem koslanche suvadin zalem. Posenodicho bapuy mohakosol hannem apli dhuv kislodevi bimbisar haka dili ani kaxi hem xar taka andonn mhunn dilem. Punn kallantoran kaxichem rajy portem svotontr zalem, taka bore dis aile ani taka koslache boroborochem sthan mell'llem. Tem ek mhotvachem vepari kendr zalem. Yuvan cheang jen'na bhartant ailo ten'na kaxint 30 boudhd vihar ani 100 devaloyam axil'lim oxem tannem boroun dourolam. Fuddem zoszoxi boudhd dhormak demvti kolla lagli toso vodik dhorm' porto soglle votten vaddunk laglo. Hea kallant kaxik borench mhotv ailem. Voidik somskriti ani somskrit bhaxa hanche hem poilea dorzachem kendr tharlem. Kaxicho arvil'lo itihas

modlea kallant muslomananchea akromonnan ut'tor prodexacher haull aili. Thoinchea khubxa samskritik kxetranchi nasdhus zali. Jen'na dil'licher sultanachi sot'ta aili ten'na ut'tor prodexantlea kaxi kxetrantoch adlea somskritik poromporanche kaim promannat somrkxonn zalem. Heo porompora samballochekhatir kobir ani ramanond hannim khub yotn keleat. Okborachea kallant kaxik anikuy bore dis aile. Hea kallant tullxidas, modhusudon sorsvoti, pondditoraz zogn'nath adi somskrit kovimni kaxint ravun bharti-i somskritai tigoili.

Punn ourongojeb sot'techer yetkoch tannem kaxicher dhadd ghali. Kaxintlea vixvexvorachea deullamsoyat her soglli deullam moddun uddyolim. Vixvexvorachea deullacher tor tannem moxid bandli. Ozunoi ti moxid thoim gheupache pexveamni khub yotn kele. Punn xeuttemeren tankam yes mell'llem na. 1755 uprant kaxicher brittixanchi sot'ta aili. Tamnni dharmik gozalint ddhoulladdhoull kelina. Dekhun kaxik portem vidyechem kullar mhunn namna mellpak laglim. Hea kallant kaxint khubxim novi deullam bandli. Sodea kaxint 1500 voir deullam asat.

1897 vorsa ddo. ॲni bezhontt hichea yotnan hanga senttrol hindu kolejichi thapnnuk zali. 1916 to modon mohon malvi-i hannem hindu videapitthachi thapnnuk keli. Oxetoren kaxi purvil'lem ani arvil'lem vidyechem ek mhakendr zalam kaxi hem ek xoktipitthoi asa. Hanga sotichem ujvem kornnokunddol gollun poddlem oxi kotha sangtat. Punn hangacho mukhel devo vixvexvor va voxvonath. Chodd korun lok kaxiyatrek yetat te voxvexvorachea dorxonakuch. Ourongojeban adlem voxvexvor devull ud‌vost kel'lem. Tache uprant sumar xombor vorsam voir hanga devull naslem. Vixvexvachem ling khointori lipoun douril'lem asunk zai. Tache uprant otthravea xenkddeachea xeuttak ohileabain sodeachem vixvexvor devull bandlam. Hem devull lhanxench asa. Modlea bhagak ek choukoni kundd asa ani tatunt vixvexvor lingachi thapnnuk kelea. Hea deullacher bhangracho kollos asa. Ponzabocho mharaza ronnjitosing hannem deullacher bhangracho kollos bandil'lo asa.

Kaxi kxetrant vixvonathak somratt mantat. Hanga anikuy khubxim xivlingam asat. Tatuntolim horexvor ho tacho montri, bromhexvor ho kothavachok, bhoirou ho kotval, tarkexrvor ho dhonadhyokx, donddpanni ho chopdar, virexvor ho koxadhyokx, ddhunddhiraz ho odhikari oxim khubxim linga apaplea vattharant prozapalon korpi asat. Kaxi kxetrant panch mukhel tirtham asat. Hi tirtham mhollear doxaxvomed, lolark, kexou, bindumadhou ani panchve mohaxrextt monnikrnnika. Hebhair anikuy khubxim thollam kaxik polloupasarokim asat tim oxim.

1. Goneanvapi: vixvexvorachea deulla lagsar hi bam-i asa. Kritoyugant zottil namvachea trixull marun hem nogor kel'lem ten'na sontuxtt zaun xivan vor dilo ki he goneanvapint nhann ghetlear to monis goneansompn'n zaun mokxak pautolo. Oxem mhonnttat ki ourongojeban jen'na vixvexvor deullacho vidhvoms kelo ten'na vixvexvor goneanvapint ontordhan paulo.

Donddpanni: konkokunddolam namvacho yokxinnicho put kexou hannem kaxint yeun xivachi bhokti keli. Xivan prosn'n zaun tachea hatant danddo dilo ani vaitt margan vochpi lokank xikxa korpak tannem tachi thoim thapnnuk keli. Toch ho donddpanni.

On'nopurnna: vixvexvor deullalagosaruch on'nopurnna devichem devull asa. Tichi murt pitullochi asun ti chandichea ximvasonacher virazoman zalea. Hichea mukhar sodanch on'nodan zait asta. Oxem sangtat ki kaxitolo dorekolo monis jeutokoch hi devi aplea tonddan on'n gheta. Hichea lagsar kuber, sury, gonnpoti adincheo murteo asat.

Ddhunddhiraz: on'nopurnna devichem devull ostontek asa. Ddhunddhiraz mhollear gonnpotichem namv. Oxem sangtat ki divodasan hi murt moddkentlean paxann haddun kel'li.

Monnikrnnika: hem tirthokup vixnnun sudrxonochkran toyar kel'lem ani thoim to top korunk laglo. Fuddem xiv vixnnucher prosn'n zalo ani tannem taka dorxon dilem. Hem chokrotirth polloun xiv sontuxtt zalo ani nachunk laglo. Nachtam nachtam tachea kanantolo monni hea tirthant poddlo. Dekhun hea tirthak monnikrnnika hem namv mell'llem.

Kalbhoirou: hachem devull bhoirounath vattharant asa. Tachi murt chandichi asa ani ho kaxicho rakhnnodar. Kaxik vochpi lokank ponchkroxochi yatra korunk sangtat. Hi yatra puri korunk 5-6 tori dis lagtat. Monnikarnnikachean suru jil'li hi yatra monnikarnnika ghattacheruch sompta. Hea ghattacher nhaun saxi vinaikachem dorxon gheuchem asta mhonnche ponchkroxichi yatra purnn zali hachi sakx ho vinaik dita oxem mantat. Kaxi hem mhatirth axil'lean hanga gongasthan, xradhd ani tirthovidhi kortat.

Chitr Prodorxonn बदल

Polleiat बदल

Kashi_Vishwanath_Temple

Sondorbh बदल

  1. James Prinsep. Benares Illustrated in a Series of Drawings. p. 29. ISBN 9788171241767.
"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Kashi&oldid=199505" चे कडल्यान परतून मेळयलें