Romi
   

Lala Lajpat Rai (zolm' - 28 Janer 1865 Ludhiana, Ponjab – Dhuntthike (Zagram tohxil); moronn - 18 Novembr, 1928). Bharoti svotontr chollvolintlo ek vhodd krantikari fuddari. Tachi avoi Gulabdevi poilinchi xikh axil'li. Bapui Lala Radhakixonn ghevn fuddem LLB chi podvi zoddli (1886) ani thoddeach kalla bhitor ioxosvi vokil mhonnun to namnek pavlo. Fuddarak 1892 to Lahore-ak sthayik astonach tachem Radhadevi he Hissatt hangasorlea Ogkhal kuttumbantle cholie kodden logn zalem (1877). Taka don chole ani Parvoti nanvachi ek choli axil'li.

Lala lajpat Rai

Tea kallar zaticheo vonntti moddun somorth zavn porki Inglez sorkara add avaz kaddpi Areo Somazachi Ponjabi Hinduncher mohim' poddpak lagil'li. Lalajikui tachi odd disli ani to sokrio Areo somazo=adi zalo. Orz vinovnnukanchem nemost rajkaronn cholovpi Kongresivixim taka sohanubhuti disnaxi zali. Torui 1904 to Ponjabi nanvanchem potr suru korun Ponjabacho vangddi mhonnun to Kongres odhivexonak gelo. Thoim tacho itko probhav poddlo, Brittix lokam'mukhar Hindi lokanche Korzhon razvottintle prosn ani rajki-i magnneo manddpa khatir Surendrnath Banerji, Muhom'mod Ali Jinah ani G. K. Gokhale hanche vangddi Lalajichi-i nivodd zali. Mai 1905 to to Inglonddak gelo. Punn thoinch lok thollavea prosnant itle ghuspol'le, Lalajiche bhonvddecho kainch upeg zalona. Voilean portotokuch Bongalochi fallnni jahir zali.Borinch vorsa sot'tore axil'lo Konzhorvhenttiv pokx venchnnukent 1905 to harlo

Novea udarmotvadi pokxavixim Kangreschea nemost fuddareank boreoch axa axil'leo. Taka lagun Dezembrachea Bonaroschea Kangreschea odheokxi ulovpant Gokhalen fallnnik virodh korunui ekunn movall bhas vaporli. Tea vorsa desant dukoll poddil'lo ani Korzhonche hukumxaiek lagun lok trasant axil'le. Hea karnnakhatir Brittix Yuvrazak ievkar divpi poileach thattak Lalajin koddok virodh kelo. Taka Lokmaneo Ttillok ani Bipinchondr palasarokilea zJhal fuddareanchoi tenko mell'llo. Uktea odhivexonant hea tharavavoilea bhasabhaxechea vellar Johal fuddari goirhajir ravle. Bongalachi fallnni ani Korzhonche hukumxaiechea nixedharth lakhanchi keli. Inglonddantle sot'ter axil'lea udarmotavadi pokxacher ani choddkoron Bhartacho montri Morle hacher visvas dovrun nemost fuddari fallnne addchem andolon Bongala purtench ximit dovropache iotn kortale. 1906 to Zouhalamni hea dhornnak koddok virodh kelo ani Brittix malacher purai desxbhor bohixkar ghalpakhatir procharachi mohim' suru keli. 1857 chea songramachea bhangra joionti suvallea khatir tannem lokzagrutai suru keli. Kalveachi ankhnni kele uprant vhodda promannacher meklli uril'li bhuim bhailea xetkarank kaim ottincher dil'li. Vis – ponchvis vorsam uprant tacher nove nirbondh ghalpi kolonaijhexon bil Ponjab sorkaran manun ghetlem. Tech vellar tin jilheantli udkachi pott'tti (kor) deddpottin vaddoili. Lalaji ani tacho vangddi Ajitosing (hutatmo Bhogot Singacho bapoleo) hanchea procharak lokamni, xetkaramni ani chodd korun piddest nivrut soinikamni vhodd protisad dil'lo.

10 Mai 1907 hea disa hozaramni Ponjabeank ghevn Lahorcho kil'lo ghevn 1857 chi bhangra utsovi kareavoll monovpachi ievzonn Lalajin tharlea oso bovall sorkar dharjinnea Evropi-i potramni suru kelo. Ponjab sorkaranui bonddacho ulo marlo. Nimannem adle disa mhollear 9 Maiak Lalaji ani Ajitsingak ottok korun monddalechea bondkhonnint dovorle. Desant ani desabhairui nixedhachem lhar patoll'llem. Vhaisoroian Ponjab kolonaijhexon bilak maneotaiek bondi ghalpi Rai ani Ajitsing hanchi suttka zali.Lalajik Ponjabocho xinv mhonnun gourovpant ailo. Tachea bondkhonnichea kallant tachea boreachxa onuiaiamni movall dhoronn apnnavn xornnangotivad bhumika ghotli. Tachi dukhest zannvikai taka suttke uprant zali.

Kaim xikhamni tor Ajitsing ho xikhuch naxil'lo oxem potrok kaddlem. Areo somaji fuddareamni apli rajkaronnakodden kainch lagnnuk na, oxem porot porot ghoxit kelem. Taka lagun mhoinea uprant bhoril'lea Surot hanga zavpi Kongres songhttnnechea odhivexonacho odheokx zavpachea, prostavak Lalajin som'moti dilina tannem Ponzab Pipolos sosaitti nanvanchi songhttona kaddli. Areo somazachea Doiyanond kolejintlo Johal desobhkticho oto denvil'lo pollovn tannem raxttrio kolej kaddli.1920 to Khilafot andolonak tatvik virodh asunui tannem nomtem ghetlem. Tea vorsa Kongres odhivexonachem odheokxpod soglleanchea motan taka divpant ailem. Novembr 1921 to taka ottok zavn kheast formaili punn bholaiki ibaddil'lean tachi beginuch suttka zali. Motilal Nehru, Chit'toronzon Das hanche vangdda fer gottant ravun tannem svorajeo pokxachi sthapnnuk keli. Khilafot andolonant Molbarantlea khubllil'lea mepaleamni vhodd dongli keleo ani akromok muslim' zativad usllun aile.

Tachi khor protikria zal'lean boreachxa raxttrio fuddareamni Hindu Mohasobhechem punorjiv kelem. 1925 chea poilea odhivexonacho Lalaji odheokx axil'lo. 1926 uprant Svorajeo pokxan osemlicher bohixkar ghalo. Tatunt Lalaji vanttekar zalona. Fevrevant (1928) kendrio osemblint Saimon komixonacher soglle Brittix nemil'le khatir sorkaracho nixedh korpi tharavo Lajpotraian manddlo. To vhodd motan maneo zalo. Novembrache survek Ponjbant komixon aile uprant Lalajin nidrxonachem fuddaraponn kelem. Tatunt zal'le nettache marhannin to duent poddlo ani tatuntoch taka moronn ailem. Mhoine bhora bhitor Bhogotsing adi krantikarokamni Sanddorschi hotea korun Lalajichea mornnacho bodlo ghetlo.Somajik sudaronna ani horijonancho udhdar he babtintui Lalaji kariokorto axil'lo. Tachea onheppi inddia hea khas korun gajil'lea gronthacher ani her lekhancher melloil'le don lakh rupia tannem heach kama khatir vaporle.

Sondorbh बदल

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Lala_Lajpat_Rai&oldid=199574" चे कडल्यान परतून मेळयलें