Talukachem nanv: Salcette

Zil'lo:Dokxinn Goem

Rajya : Goem

Bhaso : Konknni,Hindi,Inglez ani Portugez

Xobbdxastr बदल

Macazana hem nanv ‘Maha’ ani ‘Khazan’ hea don utrantlean zullun ailam ,mhonnge “Vhoddlem khazan”. ‘Maha’ hem utor hea ganvak vhoddlo dorzo dita.Anink vhoddlea hea khazanankuch lagon,MAHAKHAZAN,adleamnim jem nanv ganvak ghatlelem ,tem aiz MACAZAN zaunk pavlam.

Vatthar बदल

Adlea kallar,Macazanchem ran 49 xenkdavarimni dhatt zhaddam peddamnim bhoril'lem aslem.Atam sodheak, xetacho vatthar 30-40 xenkdavri,toxench 16-20 xenkdavri zomin mangroves(maanxanchem dhaldhalint zavpi zhaddam) hea zhaddamnim bhorili asa jim Zuari nhoiche deger asat.Toxench urloli zomin ranamnim bhorlea.Punn atam hem oxem urunk na.Mangroves hea zhaddamcho ankddo thoddo zait asa karonn lokamnim him zhaddam zollva khatir ujeak lagun katrun uddoileant.

Bhugol Vidyasxstr Saphekx Resha बदल

Macazana ho ganv Salcette talukeant dokxinn zil'leant asa.Hea ganvchea modinch ek tollem asa .Hea ganvchea ut'tor dixent Zuari nhoim vhanvta,toxench pokxim dixent Curtorim,Maina ani purv dixent Curtorim asa.Macazanachea pokxim dixent Lagxil'lem xar asa ani tem mhonnlear Modganv .Madganvcho ani Macazanacho ontor zaun asa 13-14 kms.Toxench, purv dixent axil'le xar Sanvorddem\Curchorem modem ontor zaun asa 13-14 kms.

Havaman बदल

Hea ganvcho samanya taapman 22-300C asta.Toxench hanga aadrata 60-70 shenvdari pormonnem asta. Hea ganvant sov oslim ghoram asat.Tim ghoram krisatnv bahmonn bhakarachim.

Loksankya बदल

2011 hea vorsachea jhanganea(census) pormonnem hea ganvant purai loksankya(total population) 2200 asa,503 ghoram asat,saksharteche(literacy) pramann 80 shenkdavri,purai kam korpachi loksankya(total working population) 600 sumar asa.

Hea ganvant anusichit zomatiche pongodd nant.Kristanv dhormacho lok hea ganvant chodd asa ,punn fokot char hinduche ghorabe asat.Toxench kosleo zatio hea ganvant nant.Sakharta ank vaddun zaitea lokank bori nokri favo zallea.Toxech choddxe dadle ani tornatte tarvotti zaun asat ani haka lagun tanchea jieupachi poristhiti sudorlea.T ech porim thodde bailea desamnim kam korun aplea ghorabeank postat.Lokamnim atam vhodd-vhoddliom ghoram ani bhongle bhandleat.Adlea kallar lok xetant kam korun aplem pott bhortalo punn atam hi xetam padd asat.Atam sogllim xikunk lagleant ani xetacho dhondo korunk fokot thodde lok asat.

Dandhe \ Kama बदल

Xetkam बदल

Shetkam zaun asa hea ganvcho mukhel dandho.Adlea kallar Macazana hea ganvchem daiz mhonnlear khazanantlem xet.Hea extant vavurpi bim-yak “XITTO”vo ‘SHITTO” hea sobdan pachartalim.Xitto hem bim piktalem tem bhorun vaingonn xetam roitalim.Vaingonn xetam rovpak xitt’ea bhair ani dusrea bhattachim biam naslim.Xitto hem bim vadoll –mollak vo pausachea hunvareak bhienastanam bollan fuddo kortalem ani rovpeank borem utponn ditalem.Heach,pasot,bhailea ganvchoch nhoim,punn dusrea ganvchoch lok hem bim vhorunk ietalo zaum Panchwadi,Sanvordem,Old Goa,Merces,Cuncolim,Sanvordem ani adi.Itlench nhoim amchea xezareache rajeantlem lok pasun hem bim gheunk ietalo. Amchea hea xitteache bodlek,ho lok aplea borabor kandhe,tomatam,losun,mit ,her temparacheo vostu,matyechim aidonam ghevun vikunk ietale.Hem porim adla-badlecho vepar choltalo(Barter system).Hea vepareant,Macazanache xetkar aplem bim viktale ani bodlek tankam kandhe,tomatam,matyechim aidonam ani adi heo vostu melltaleo.Zoxem adlea kallar had vhorpi(transport) vahanam vo sadnam(vahicles) kami axillean ,ho vepar lagim nhoim axillean xekay also.Hea xitt’tteachem bim bhat vikun xetkar aplea bhurgenk bhangar kori, kazar vo logn kori,ghoram bandi ani toxeoch zaiteo mhottvacheo vostu kori. Amchea Macazanachea khaznachea xetamchim nanvam hem bhaxen aslim.Muxer thaun ;Goponn,Saibinnkantor,Pornemkantor,Vhoddlemkantor,Soitkantor,Tel khazan,Kupator,adi.Lunvnnechea vo pik kaddpachea disamnim ,dusrea ganvcho lok pongddamnim ievun,hea amchea ganvant lunvnni somposor,ravnni korun astalo.Hache velean te kaim duddu ganttik marun,khuxal zaun aplea ganvant porot vetale. Ami tor atam zannat ki xetachi rakhni korunk xetkarachem pongodd astat toxench adlea kallar ,amchea xetachi rakhonn korunk xetkareancho ekvott also ani taka ‘BOVS” mhunnntalim.Ani pongoddak ek mukhel odhikari vinchun kaddtale ani taka “ADEL” oxem nanvan pachartale.Ho Adel khaznachea xetachi rakhonn kortalo.Band(bunds) bi moddonk ailear ratche-ratcho perganv ghalun xetkareank dusrea diask ekttaim krtalo ani kam zalea uprant tankam il’loso maddacho soro rosanv mhonn ditale.Hea ganvcho nimnno Adel zaun also,Kanttea vaddeantlo ,Benedito Vaz. Goem Liberation zaun sogglem somplem.Bovsachea zagear ‘soil conservation’khatem ailem. “Green Revolution” zaun zaitim odik pikam divpi bhatachim biam ailim .Zoxem porim airet,jaya,adi ani amchea adlea biamchi kim’mot geli zoxem xitt’tto ,patnnim,damgo,funchro,babri adi. Atam khazananchim xetam padd axillean thoim mangroves hea zhaddancho dhaat vistar zala.Haka lagun thoim torevvar zonnavaramcho aankhdo vaddla.Maangi,vaag,torekvaar prakarche sorop bi dixtti poddunk lagleat. Xetkamti pausant toxench shiyant xetam roitat.

Nustem Marpi बदल

Nustem marpi zaun asa sahayak diupi dandho hea ganvcho.Adlea kallar xatkama bhair nustem marpi zaun aslo mukhel dandho hea ganvcho.Je lok nhoim deger ravtale te nustem marpacho dhondo kortale.Magir te hem nustem dusrea xezarchea ganvamnim vhorun viktale ani tankam hancher boro faido zatalo.Torekvar nusteamche prakar zaun asat he;burates,kallos,pittod,sungtam,kullio,chikalles ani adi.Lok magir thoddem nustem votant sukoun pausant aplo purument korun dovortale.Votant sukoun dovorlolea nusteak ami ‘harria’ mhonntat.Tech porim,ganvchea tollent pasu lok nustem martat.Dor vorsak hea tollaech pavni zata ani zo konn chodd dudvamnim pavnni jikta taka tolleant nustem pospacho(Pisciculture) hokh mellta.Uprant abrilachea mhoineent tollaentlem nustem martat ani hem nustem vhorunk zaito lok zaum ganvcho tosoch xezarchea ganvcho zaum Curtorim,Maina,Chandor ani adi. Thodde tornate apli purai purai korunk nustem dhorunk hea tolleant ietat.

Dusrim Kamam बदल

Adlea kallar thodde paramparache kama Macazanache lok kortale, zaum miskutt korun vikhop.Him miskuttam zaum limbeachi ani torramchim.Toxench chourrisam bi korun lokank viktale.Punn sogglean famad adli paramparik kam mhonnlear loveacheo mandreo korop. Punn atamchi xikloli pillga him kamam korunk loztat ani hea karonnak lagun ho mandri korpacho Macazanacho paramparik dhondo bodh poddla.Toxench char ghorabe gorvam-pospacho dhondo kortat ani aplea familchem pott bhortat.Sakshartay vaddun ganvche tornatte toxe dadle tarvar vo bailea desamnim kam kortat ani haka lagun tanchi poristhithi sudorlea.

Panchayat बदल

Hea ganvche prashasan cholounk Panachayat ho karia aple fuddem gheta.Hea ganvchea panchayatichi ugtavnnim Abrilache 15ver 1970 vorsak zali.Hea ganvche prashasan cholounk lokamnnim thodde odhikari vinchun kadleat.Ani tem zaun asat Sarpanch,Badli dhadillo monis(Deputy Sarpanch) and Panch.He venchnnukodor char vorsam uprant zatat. Hem Panchayat ghar akhea ganvchea vaddeamche prashasan choloita.

  • Sorla: Hea vaddea uprant Macazana ho ganv sompta.
  • Cupator:Purvillean sanglam te bhaxen jednam konnui hea zagearvoili zomin fonddtalo tednam tankam dhovefull fator melltale, ani he fator mollbeantlea khupam porim koxem distale ani haka lagun hea vaddeak Cupator hem nanv poddlem.
  • Bhatt : Hea vaddeak bhatt mhonn olkhotat karonn hea vaddeacho zago khub vhodd bhatta sarko asa .Ho vaddo don bhagamnim vanttlolo asa ani te zaun asat; Voilem bhatt- zo bhag zachi zomin matxem unch asa ani Chonny bhatt – zachi zomin sokoil asa.
  • Modsai : Hea zagear adlea kallar choddxe dhobi ravtale ani tankam ‘modor’ hea nanvan pachartale ani hem porim hea vaddeak modsai hem nanv poddlem.
  • Mollar : Moll mhonnlear ek vhodd riti suvat ani haka lagun mollar hem nanv hea vaddeak mhonn pachartat.
  • Goddar : Purvillo lok hea vaddear ievun god viktalo ani hem porim lok kea vaddeak goddar mhonn pachartat.
  • Muxer : Hea vaddea sakun Zuari he nhoimchi ek fantto vhanvta ani taka lagun hea vaddeak Muxer mhonn nanv poddlem.
  • Tumbobhatt : Ho vaddo zaun asa sogglea vaddeam mode lhan vaddo.
  • Valkieser : Hea vaddear ‘suttam gullier’ mhonn volkhotalo karonn adlea kallar hea vaddear ravpi lok suttachio gullio viktalo.Punn atam hea vaddeak Valkieser mhonnta.

Dusre vadde asat te mhonnlear Maklem,Povacao,Borla,Zoddim,Novobhazar,Kanttem,Pokhrem ani Mettar.

Dusri Mahiti बदल

Xalla बदल

Hea ganvant St.Francis Xavier hea nanvachi ek xalla asa.Toxench anink ek sorkari xalla axilli punn kaim karonnak ti atam bond poddlea, hi xalla bond poddlear atam 8 vorsam zallim. Ani hi bond xalla atam venchnnuke vellar upyogag poddta.

Dukanam बदल

Hea ganvant lhan dukanam asat jim lokacheo dispottea bazaracheo gorzo purai kortat.Punn mukhya vostu haddunk lok lagxillo ganv Curtorim vo Madganv xarant vetat.

Bholaiki kendr बदल

Novo-bhazar hea vaddeant up- bholaiki kendr asa.Punn hem bholaiki kendr poilem Goddar hea vaddeant axillem.

Kombbeak pospacho dondho(poultry) बदल

Hea ganvant don kunkkad palan ghoram asat.

Khell बदल

Hea ganvant don mukhya khellmoll asat,toxench ek khell vangod asa tachem nanv “Macazana Sports Association”.Ho vangodd torekvaar khell korta zaum;football tournament,volleyball matches,tie breakers ani adi.

Toxench,hea ganvant don gironio.don mestkam,ek podrachem horn,thoddim dukhanam ani ek tapal karyalay.Gimachea tempar udok unnem poddta ani haka lagun sorkar udkache tanker dhaddta.Tech porim dusrea ganvcheo bhaileo bhaji,follam ani her vosto ghevun vikhunk ietat.

Dhormik Aang बदल

Hea ganvche firgojeche nanv St. Francis Xavier, zo zavn asa hea firgojecho patron. Adlea kallar hi firgoz ek kopel aslem, ji xezari firgoz Curtorim hacho bhag mhunn lekhtale. Uprant 1739 vorsak Maratha hea rajgharanean hea kopelak apna adim ghevun Agostache 12 ver 1809 taka firgoz mhunn pacharpacho mann dilo.amchea ganvant zaite firgojeche pongodd asat ani te hem porim:

  • Comprad
  • Fabrica
  • Gonvllik Povitr Sobha(Parish Pastoral Council)
  • Krista khatir zoddio(Couples for Christ)
  • Legio Marie(Legion of Mary)
  • Igorjeche tornatte(Parish Youth) ani adi.

Toxench amchea ganvant 10 kopelam asat.

Porbo Ani Festam बदल

St.Francis Xavierachi porob: Hi Macazana ganvchi mukhel porob.Hi porob Dezembrache 10ver zata ani hi porob ganvche soggle lok monoitat.Porbe disa Legio Marie ho firgojecho pongodd ek mand ghaltat ani tantunt torekvar khell ghoddun haddtat.Toxench sanjechea vellar firgojechea khellmollarFootball khell zatat.Aakhrek rattichea vellar sogglo ganvcho lok tiatr polleunk vetat. Vailankanni Saibinnichi fest Hi porob Setembrache 8ver zata.Hi porob Legio Marie ho firgojecho pondodd monoita.hea porbek fullachem fest mhonn pachartat ,kiteak hea disak vegglea torechim fullam Saibinnik ghaltat ani firgojent saibinnichim gaionam gaitat.

Gloria saibinnichi fest: Hi porob Paskancho kall suru zaunche tin dis adim monoitat.

Konsachem fest(Ankvar Moriechem Sorgar choddnem): Hi porob Agostache 15ver monoitat.Macazanchea xetkamti bhava-bhoinak ho ek vhodd khoxecho dis.Festa disak misache adim akho ganvcho lok pursanv kaddit ganvchea extant vetat.Ganvcho padri bhav xetantli poili lunvnni kapta ani tacher aplo besanv ghalta ani uprant hajir aslolea lokank vantta.Hea disak ganvcho lok aplea ghorant godxem kortat ani khuxalkaien khatat.

Sao Jaoachi porob: Hi porob Junache 24ver monoitat.Povitr pustoka pormonnem bhagevont Juanv hannem St.Elizabeth hanchea kusveant khuxalkaien uddi marli ani hem somorombhunk ganvche dadle toxech tornatte toklek fullamcho mhall ghalun baient uddki martat.Hea disa ganvchim novim kazar zalleo baileo aplea maichea ghora sakun dhadlolim follam ani pateoleo vaddeachea lokank toxem baient uddi marpi dadleank ditat.

Dhormik Monument बदल

Assumpta Saibinnichi imarot:Ho monument firgojechea fattlean axillea eka dongrar asa. Adlea kallar lok mantale ki hea zagear bhutam vo melle atme bhonvtale mhonn ani hi lokamchi bhirant kaddunk hi Assumpta saibnnichi monument bandlo.

Handi khuris: Ho khuris ganvchea tolleachea kushik asa. Hea khursak milagrecho khuris montat. Zaito lok apleo angovnneo ghevn hea khursa kodde magtat ani jednam tancheo gorjo purai zatat tednam lok hea khursak ladinheo bhettoitat.

Krist reiacho monument: Ho monument firgojechea mukhar asa.

Yeradari बदल

Adlea kallar Macazana ganvant fokot boil gaddi ani ek bus asleli.Parampara pormonnem Macazana ganvant hea boil gaddeank ‘Kharet’ mhonntale.Poilim Kadamba baxio chodd astaleo jeo dusrea ganvant ani Madganv xarant lokank yeradari khorunk vapur zataleo.Punn atam hem oxem urunk nam, atam Kadamba baxio nhoim punn private baxio dixti poddtat.Toxench,Macazanachea lokam kodde atam apleo motoram asat .Adlea kallar Macazanant Cupator hea vaddear bus thall axillem punn tem atam Chandor hea ganvant vhelam.

Famad Monis बदल

Hea ganvant zaite tiatrist asat.Kaim famad tiatrist zannem tiatreche macher nanv zoddlam tanchim nanvam hem porim:Souza Boys,Peter de Macazana,Ida D’costa,Muriel Fernandes ani adi.Toxech atam zaitim bhurgim bi tiatreche macher nanv zoddunk lagleant.Tech porim,zaite dotorui bi asat punn te bailea ganvant toxench dusrea desamnim aplo dispotto giras zhoddtat.

Rajvadeamsarkim ghoram(Palatial houses बदल

Hea ganvant sov oslim ghoram asat.Tim ghoram krisatnv bahmonn bhakarachim.

Paramparink kam बदल

Macazanacho lok ek tempar mandrio korpak famad axillo.Xetachi lunvnni somptoch mandrio korpachea dondheant gull astalo.Fantea parar utthun hatant hillo dhorun,choltale te khazanant.Thoimsorlo lovo(long reed)marun ,bhandar sukoilea uprant ,mottim-mottim kopim (bundles) bandun baimcher vo tollea kodden vhorun to saf nivoll khori.Ani votant to porot ekdom sukoilea uprant tacheo dhatt ghott mutt nidpacheo mandreo kaddi.Heo manddrio korpak dhorio zai asleo.Tim zhadsallimchim kortalim.Xetkar bhau ekthaim zaun Colem,Valpoi,Tamdi Surla hea ranamnim vochun tharavik zhadamcheo salli haddun tache lhann kuddke korun dorrio kori ani Mahatma Gandhichea charkea sarko charko korun aplea paimchea zangglacher hem kam kori.Chodd korun hem kam baileo channeache rati kori.Hea mandreache bore aplea mathear marun ganvam-ganvan=mnim bhovun,tea duddvachea kustar aplea pausalacho purument bhori.Aiche pillgen hea molladik dhondeak soddun tacher sap visor ghatla ani heo mandrio koxeo kaddtat mhonnlear thonddant bottam ghalun polletat.

Paryatan Sthal बदल

Macazanachem tollem zaun asa ek mon ghull korpi suvat.Dor vorsak hea tolleant ‘Akhe Goiemchem Poumpachem’ spordha zata.Pausachea disamnim hem tolleant udok zomta ani tantunt sobit komolachi fullam zatat ani hea tollaechi sobitkai vaddoitat.Toxnch natalachea disamnim ganvche tornatte hea tollent ghotte ani lighteo ghaltat.

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Macazana&oldid=199612" चे कडल्यान परतून मेळयलें