Romi
   

Ranna Pratap rajsthanantolo ek xur ani svabhimani raza. Rajyosthanantlea eka namnechea xisodia kullant hacho zolm' zalo. Mevaddacho ranna udoisimh hacho ho vhoddlo put.Okboran chitodd ghetle uprant udoisimh vonvasi zalo ani char-pach vorsa. Bhitor melo. Mornnapoilim tannem aplo opurobayecho cholo zognol haka rajyodhikar dile.Punn dorbarantlea matbbor sordaramni ani protaposimhachea maman mevaddacho khoro yuvraz haka simhsonacher bosoilo. 1 mach. 1572 to kumbhlogoddar protapacho rajyobhixek zalo ani to maharanna zalo.Tea vellar tachi pirai bot'tis vos.Axil'li.

RajaRaviVarma MaharanaPratap

Ranna protap jen'na gadyerailo ten'na meddvacha samki durdoxa zal'li. Porot porot zaupi mogla ghureak lagun sogllo vatthar vosadd ani ud'dhvost zal'lo. Zaite vhodd vhodd raje- maharaje ani sordar okborak xoronn gel'le. Zaitea zonnani okborakodden borem natem zoddpak tacheakodden ani tachea lagincheakodden ghurgoti nache zoddl'lem. Protapachea hatant fokt okhli dongrancho 100 moil lamb ani 60-70 moil rund itloch bhumyvatthar svotontr rajy mhonnun uril'lo. Choddxa her sogllea rajsthanacher moglanchi sot'ta prosthapit zal'li. Mevaddachi hi durdoxa ranna protapachean pollounk zal'li na. Survek tannem aplea dexakodden ani dhoma.Kodden dusmanokai korun okborachi sath sangat korpi rajput sordar-somsthanikankodden koddok oshokar pukarolo. Konnench prozazonak tankam kosloch palou divoncho nhoi oso tannem hukum' kaddlo. Magir tannem aplea prozazonank soglli xetoudd ani ud'deg dhonde thamboun okhlichea dongri vattharant sthayik zaupak agonea dili. Tanchevangodda to apunnoi vonvasi zalo. Xostram ani svabhiman soddn baki sogllea folgi gozalincho tannem teag kelo. Svatontry melloupakhatir oxetoren tannem okhlichea dongri vattharant vhodd top suru kelem. Okborachea soineak jeunn-khann vo gorjecheo khoincheoch gozali mellcheo nhoi ho dongramni vochun raupafottolo hetu axil'lo. Rajsthanache soglle raza apleak xoronn yena he gozalichi okborak khup khont zatali. Tannem aplea xoronn ayilea rajput sordaramvotin ulounni korun apleak xoronn yeupantuch tachem hit asa mhonnpachem sangun polloilem. Pem' ranna protapan tachekodden koslich opmanokarok toddzodd korpak nhoikar dilo. Taka lagun loddayek poyai. Urlo na.Protapachi-i tea khatir toyari axil'lich okhlichea dongri zatinchiani sogllea rajsthanantlea svabhimani lhan-vhodd rajputanchim susjz senapothokam ubarun to okborachea ghureank tondd divpak toyar raulo. Heach kallat mansimh kochhvah ho ranna protapok bhettpak ailo oxem sangtat. Punn protapan tachea bohixkarachea totvapromann tacheavangodda jeupak nhoikar dila.Itlench nhoi, tor to zagear jevo. Zal'loyar opmanak lagun mansimh pettun utthlo ani okborachem senadhipty apnnaun protapak nemoupakhakir tannem tachemr ghuri ghali. Protapan taka holldighattache khinddint gantthlo hi khindd nathdaraposun 11 moil noirityek asa. Gogunda ani khomnnor hanchemodim dongrancheo jeo kotthinn ranko patllil'leo asat tatuntole eke oxir holldighantt oxem namv asa. Tichea donuy vattamni rajput ani bhil'l soinikanchim pothkam dourun protapan mansimhachea soineachi borich dhandol keli. Magir tannem apunn tin rajput soinikamvangodda khinddibhailea mogol soineacher hol'lo kelo. Ranna protapan ochkit kel'lea hea hol'loyak lagun mogol senechi chodduch dhandol zali. Magir mogol soineachi kapakapi korit korit to monsimh mhoteant paulo. Ten'nach tannem aplo bhalo mansimhachem vatten marlo. Punn tacho nem' chuklo ani mansimh vattoulo. Itlean tachea bhomvtonni mogol soiny zompak lagle. Toso to fatti sorlo ani huxaren bhair poddlo. Hantut tacho ghoddo chetok mat somplo. Tachea uprant char mhoine mansimhachi foiz goguda gamvant toll divn rauli. Punn thoim tinchi upasomar zali. Magir mansimh ojmerak porot gelo. Te uprant protaposimhan gujratantlea mogli mulkhacher chhape ghalpak survat keli. Protapachem hem novendhaddos polloun okbor apunn gogum.Ko gelo ani thoim toऴ tthokun protapakodde mukabolo korpak laglo. Sotot so mhoine to protapakodde zhujtalo. Punn taka tondd divpak zomlem na ani okherek to portolo. Okboran fatt portitokuch protapan porot dongratlean bhair yeun tachea soineacher chhape ghale ani opli tthannim porot jikhun ghetli. Te uprant okboran zaite khepe protapacher soiny dhaddle. Pum' protap harlo na. Hea kaऴant tannem dakhoil'le dhyey nixtthecher ani svatontry mogacher bhulun zaite rajput raza-moharaza taka yeun meऴlle, hea soglleanchea palvan mevaddacho kirtidhvoz jhetan mollbant uboit dourolo. I. So. 1584 meren tannem chint'todd ani mamlgodd soddun udoipurasoit sogllo mevaddo mukt kelo. Him bora vorsam ranna protapan samro vonvas bhoglo. Okborachea soineavangodda zhujta astona to thoklo punn bagoulo na. Tache he svabhimani vrit'ticho her rajput sordarank vhodd obhiman distalo. I. So. 1584 uprant protapak matxem sukh lablem. Sumar tera vorsam to somadhanan raulo. Punn i.So.1597 vorsam to antokddeanchea duyemsan duyent poddlo ani okherek tatuntuch soplo.

Sondorbh बदल


Polleiat बदल

Maharana_Pratap

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Maharana_Pratap&oldid=199618" चे कडल्यान परतून मेळयलें