Monsignor Sebastiao Rodolfo Dalgado

 
Romi
   

Monsignor Dalgado, hanchem purai namv Sebastiao Rodolfo Dalgado, ek kristavo padri zo gõyat zolmolo ani purtugalak ontorolo.Tancho zolm' 8 Mai 1855 vorsa,asgamvam bardes gõy hanga zalo.Mullavem xikop tannem gamvghora ani mhapxeam kelem ani padriponnachem xikop korunk to raituroche siminarit gelo ani 1889 vorsa to padri zalo.Dalgadak poilinch saun bhaso xikpachi odduch nhoi tor kollaxi-i asli.Tanka konknni,moratthi,hibru, grik,framsez,ani ispani,sinholi,tomill,molealom' toxech somskrit bhaxai yetali.1884 vorsa tanne romi ani dhormik kaideavoll hea vixeamni xastravi podvi (ddokttarett)zoddli.Huxar vokto axil'lean to prouchonam va xermamv divkuy vegvegllea igrzamni votalo.Oxea vellar konknni utraullichem unneponn tankam sodanch sotaitalem. Taka lagun tancheani konknni bhaxecho kholayen obheas korun 'konknni sobdkox' boroupacho tharailo.[1]

Sebastao Rodolfo Dalgado

Konknni sobdkox बदल

tea kallar gõyat padriponnachem soglem xikop purtugejintlean zatalem.Siminarintoli chalont uloupachi bhasuy purtugezuch asli.Haka lagun gõykar padri purtugejint torbez astale.Tanche choddxem vachpoi tech bhaxetlean zatalem.Hech khatir dalgadan aplo konknni kox purtugejint rochlo.Ho kox don khonddamni vibhagolelo asa.Konknni-purtugez khondd tanne 1893 vorsa mumboi chhaplo.Tatuntoli konknni utram deunagorit asat ani vangddach romit lipyontor.Kaim konkanni utram-i hea sobdkoxat tancheani apnnaileat.Protyekacho purtugejint orth ani vyotyut'ti dilea,te bhair,tem utor jitlea vakyoprocharamni vaprotat titlyai vakyoprocharancho purtugejint orth.Oso ho sobdkox poripurnn asun her bharti bhasanchea khubxea koxank to fatti uddoitalo. Tanchea dusrem koxat purtugez vakyoprochar topxilan dileat ani tanche konknni poryaiy dil'le asat.Hea koxachi-i tust tokhnnai zogbhor ani poilea khondda poros chodd zali.Eka purtugez vidvovanamn oxem boroile "tachea vauracho ho dusro bhag,khub motto ani poilea poros otisompurnn, khub tras ani koxtt gheun boroilo zatlo.To khub chodd adavacho, vhoddle fikirin boroilam ani vhodd punnF taka fauta.Amche kodden vosnnukam babtinchea vixeant naslele sorspoticho zago to bhorun kaddtta.

Konknni oparincho jhelo बदल

purtugalak astona tannem konknni oparinche ek sonklon korun ujvaddailem.Hea sonklonant 2127 opari aspauleat.Protyekacho purtugejint onnkar korun somzonni dilea.

Konknni bhaxechem veakronn बदल

tannem ek veakronnuy rochil'lem.Tem veakronn tannem xastri-i ani vigoneanik ritin boroil'lem.Do.Marian saldaFz hanchea motan tem veakronn tache poros adlea soglea veakronnank fatti uddoita karonn tem ekuch oxem veakronn asa jem ochuki ani vigoneanik ritin boroilam. Bhaxavadachea zhuzant vantto

1916chea sumarak gõyat konknni-moratthi vad chalu aslo.Ten'na dalgad lijboak astalo.Toruy gõyatlea ghoddamoddincher tachem lokx thiravil'lem asle.Xambaravo sordesai hannem konknni bhaxecher chal choloili.Dalgadan 1917 vorsa ponnjechea"Heraldo" disallear "o concani nao e dialecto de Marata"mhollear "konknni bhas moratthichi boli nhoi" hea mathallea khala 11 lekh boroile.Hea lekham vorvi tannem sordesaibabak xastri-i ritin zap dil'li.He lekhuy ponnjentole senttrl laibrerint sambhallun dourleat.

Somskrit pustokanche purtugejit onnkar बदल

momsineor dalgadan don pustokam mull somskritam posun purtugejit haddlim.'hitopodex' hem purtugez sorspotichea itihasant somskritantolem poilem voilem pustok. Dusrem somskrit pustok 'nol ani domyonti' he bhaxantor rosall ani goddvayen bhorlelem asun tem soroll sudoll dhamvta.Poili ti nimanni voll meren pustokavelo dollo kaddunk zaina.Dalgaduch taka vhoddlea molachem sorspotik mannik mhonntta.Momsineor dalgadan ek somskrit veakronn boroilem.Tatunt tannem kaim nomune ani somskrit gronthanche kuddke chhaple.Sor jeorz griyroson hanni hea udent xastran taka monument of erudition mhollear vidout'techi yadgiri oxem mhunn pacharolam.

Trasanchi jinn बदल

dalgadachi jinn sosnikayechi,vaurachi,obheasachi ani sodachi.Koxtt,tras bi tanka bhenkddainasole.Taka goddem mut votalem ani angat sakor vaddun tachi dixtt unni zal'li.Goddemutak lagun 1911 vorsa tacho ek pam-i katrocho poddlo ani 1915 vorsa dusroi oxem porim to kaimocho thontto zalo.Tachean cholunk bhovunk zainasolem.Kox ani ujvaddak yeuk naxil'le veakronn dhorun ekvis gronth tachea namvar asat.Hatuntole bara gronth tannem he aple panglle ovsthet boroile.Jinnchea nimannea disa meren tannem vaur kelo.Mornnachea adlea disak legit tannem "oparincho jhelo"hea pustokachim prufam topasolim.Vaurant to jielo ani vaurantuch to somplo.1908 vorsa purtugez sorkaran taka lijboachea videapitthat somskrit bhaxecho profesor nemlo.Ani hea hud'doyar to morsor urlo. Bhoumanachim podam ani namvlekh

1884 vorsa,romantoli tachi kamgiri ani tachi budvontokai parkhun pap saiban taka "aplo gutthacho mojtonis"hea dorzacho momsineor kelo. 1895 vorsa,lijboache bhogolik somsthecho bhageli. 1896 vorsa,koimbra somsthecho bhageli. 1904 vorsa,pap saiban tacho momsineoracho pamvddo vaddoun taka"aplo ghorcho dhormadhyokx" nemlo. 1907 vorsa,raxttri-i sahity okademiche suchounnen,lijboa videapitthacho profesor. 1911 vorsa,lijboache videan okademicho potroveuhari vangddi. 1917 vorsa,lijboa videapitthan taka bhoumanok do.Lit.Podvi bhettoili. 1992 vorsa, londdnoche roil exiattik sosaitticho bhageli. 1922 vorsa,lijboache videan okademicho purnn vangdda

Sondorbh बदल


Polleiat बदल

Sebastião Rodolfo Dalgado

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Monsignor_Sebastiao_Rodolfo_Dalgado&oldid=210402" चे कडल्यान परतून मेळयलें