Romi
   

NAGOA- SAXTTI बदल

Nagoa ho ganv salcette hea talukeant asa. Ho ganv verna hea ganvak lagim lagsilo ek ganv. Nagoa hem nauv 'nag' hea utrantlean mellta. Nag hem utor gaunchea devull Nageshmahamaya hea nauvantlean getlam. Hea ganvak pirni oxem be mhonttat. 2011 kane sumari hea ganvchem purn loksonkya zaun asa 9200.

Mohotvache Imarati ani Xalla बदल

NAGOA IGORZ SAXTTI बदल

217 vorsam amchem kopel Verna Igorje khal urlem, ani hem kopel Nagoa communidadiche adharan 1755 vorsa ubem zalem. Communidadichea adlea zannaranim ho dongoruch vinchun kaddlo, hea dongrar ravon polluxi zalear amkam akko ganv nodrek ieta.1972 vorsa porian Nagoa kopel Verna Igorjechea asrea khall aslem, ho ganv khub lokan borlolo mhunnon Kopelanv ditalet, amt, mat Kristi lok odikuch vaddonk laglo, Igorz hea ganvchea lokank pois zal'lean, misak ani her dhormache ritnni vantto gheunk zaite tras zatale. osle lokache hallaval zatat te polleun, 31 tarker dezembrache 1972 Moddianir Bhov Manest patriark Saib Raul Gonsalves hannem Igorgek manietai dillian nove Igorjechi chavi Fr Bruno Diniz-achea hatant dili.

DEVULL बदल

Nagoa hea ghanvant ek devull asa. Hem devull adlea kalar portugezani modun gatlelem. Punn halechea kalar hem devull portun bandun getlam. Hea devla lagim ek kambo asa zo 450 vorsancho ani ek itihasik imarat zaun asa.

XALLA बदल

Hea ghanvant don xalla asa. Ek Our Lady Of Succor High School zaun asa ani dusri St. Joseph's Convent High School zaun asa. Hea Xalleant ghanvchi and lagxilia ghanvchi burgi xekpak ietat.

PANCHAYAT बदल

Nagvechea ghanvant ek panchayat asa zo 15 novembrache 1996 hea vorsa goddon ailem ani 5 aprilachea 2003 hea vorsa he panchayat bandhun gitlem. Hea ghanvcho poilo sarpanch Shri Socorro Carvalho zaun aslo. Ho panchayat gorib lokancho muddot korun goddon kadlem. hea panchaytik ek grantalay asa. Hanha ek boliki khendr asa zo gorib lokanchi and hea ghanvachea lonkanchi seva korta.

JIVIT ANI POROMPORA बदल

Kam dhonddo बदल

Nagvecho ganv sobit Zhaddamni, dongramni, udkamni ani Xetamnni netoilolo. Nagvechea lokancho vevsayik vavr mhonllear xetkamot. Ganvcho ek voddil oxem sangta, jedna junacho mhoino lagim pavtalo tednam xetkaranchea monan khup yevzonneo yetaleot: zoxe porim hea vorsak koslem bim ghalchem?koxi aplea xetachi pik vaddounchi? Adi…. Junachea mhoineant poiloch pavs pddta tedna soglle xetkamti, je xetam roitatle te, chorvo ghalunk boball kortalem. vadlolo chorvo rompunk toyari kortalem ani manaim sodlea uprant ekach disa bhitor vo don disamni sogllem xet romptalem ani hea disa xetkareachea manok su zatalem. To aplea xetachi bori kallji ghetalom ani xet pikosor tachea jivak tar asonaslo. Punn halinchea kallar chodd xetkamti dissonant. Xetam sorv-bhonvtim distat pun him xetam konn vomplolim mellonant. Xetkamti bhair nagvecho lok matiecheo vosttu korum ani redderanchem kam korrun aplem pott paltalom. Hi donnui kamma chodd “kumarachi” ani redderachem kastak lagtalom toch lok kortalli. Punn hallichea kallar hi kama korpachi lokanni soddun dileant. Toxench hea ganvcho lok thevoiponn kortalo jem azun hea ghavant dissun ieta. Addunik kallar ghanvchea lokanni “white collar jobs” ghetleat dekhun tannim aplo vevasayik vavr soddun dileat. Anik ek vavr zo halinchea kallar hea ghanvche lokanni ghetla to mhonnlear aplim ghora bhaddeak dileant ani ghanvcho kub so lok gulfant vo Londant vavr korta.

Ghanvchi festtam बदल

Nagvechea ghanvant dhonn porobho vodda umedin ani dhobajean somorobhtanv teo mhonllear: piedade saibinnichem ani succor saibinichem festam. Festachi toyari nov disanche, misachea bollidanantlean ani misa uprant salvent-lean zata. Ek poromporik ritt ze hea ghanvcho lok mantallem tem mhonllear festachea disa eke cycklir dhol dhorun vozoitt eklo konn ako ganv bhovlatalo. Adlo lok hi ek ghorzechi ritt mhonn mantallim kiteak ho avaz aikun ti featachea misant vantto gheunk toyar zatalim. Halinchea kallar hi porrompora lokanni soddun dilea. Kazaram Nagvechea ghanvant kazzaram tor vhodda umedin zatalim. Kazara disa vo kazarachea adlea disa ghanvcheo kaii bhailo zeo ‘gauda’ zatticheo astaleo, teo hokle/ novreachea ghora vochun ‘fugdi’ dans kortalim. Punn portun addunik kallar hi ritt lokam maddem urunk naa jem sangta ki hea ghavant udhargat zalea ti kori punn hea ghanvchea lokanni apleo khub sheo parompora soddun dilleat.

AVDICHE ZAGE बदल

UDKACHI ZOR बदल

Nagoa ghanvant, Patnant hea vattarant orist dhongra mullant ek udkachi zor asa tika Pattnautuli zor mhunttat. He zorichem udik khub nittol anik shud. Hem udik zaddanchea pallanchem ieta. Hea udkacho ghunn zaiteank boreak poddta. Zanttim sangtat ki hem udik dolleank khub bore anik sogllo lok tem udik dolleancher marun aple dolle dutalo. Adleani tea gogeak “dolleam gogo” mhonn nanv dovorlem.

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Nagoa&oldid=199745" चे कडल्यान परतून मेळयलें