Romi
   

Anjediva Zunvo (Konknni: Anjadiv; Portugez: Ilha de Angediva; Kannada: ಅಂಜಿದಿವ್ ದ್ವೀಪ toxench Anjadip Zunvo) ek Orbi Doriantlo zunvo asa zo Bharotantlea Goenchea doriadege bhair Dokxinn Goenchea jil’leant urta. Kaidean ani sonvidhaiokant, to Goencho bhag urta, zorui to Kornattok prantachea doriadege bhair ek bhag asa, oso soglle kodden chukicho somoz asa.

Anjediva

Ilha de Angediva
Island
Map of the Isle of Anjediva in 1885
Coordinates: 14°45′24″N 74°06′45″E / 14.7567°N 74.1125°E / 14.7567; 74.1125
DesBharot
PrantGoem
Jil'loDokxinn Goem
Up-Jil'loKannkonn
Purtugez Vosticho1498 adim
Government
 • TypeBharoti Navik Doll
Area
 • Total1.5 km2 (0.6 sq mi)
Dimensions
 • Length1.5 km (0.9 mi)
 • Width0.25 km (0.16 mi)
Elevation
8 m (26 ft)
Population
 (2011)
 • Total0
 • Density0.0/km2 (0.0/sq mi)
Time zoneUTC+5:30 (IST)
Monis kullieche pongoddGoenkar Katolk
SthollOrbi Doria
Doriadeg0.070 km (0.0435 mi)

Tachem xetrfoll 1.5 km² sodheak asun thoim jievpi lok nant. To adlea Purtugez Estado da India-cho bhag 1961 meren aslo. Goenche dokxinnnek, sumar 1800 metr Bharotachea Kornnattok prantachea doria dege pasun ho zunvo asa. Karvarchea noirity dikek 8 kimi. Ontracher kornattok rajeantolo ek zuvom. Okxanx 14° 45' 30" ut'tor ani rekhanx 76° 06' 45" udent.

Angediva zunvear kott asa, jem Purtugezamni bandlolem, ani thoim Brotas Saibinnichem toxench San Francis de Assisi hachim povitr sthollam asat. Mukhel bhuim-ek eka addavona vorvim zunvo atam zoddpant aila ani to vhoddlea navik doll INS Kadamba-cho ek bhag zavn asa, zo Karvar xarachea bhair Kornattok prantachea ximer urta, ani to Bharoti Navik dollachea protiokx sot’te khal asa.

Itihas बदल

Kott

Anjediva, ek Purtugez zago, zoim mukhel bhuim-eche Kristanv ani Hindu ek asro koso vaportale. Jen’na doriadegenchim rajiam Bednore ani Soonda hancher Tipu Sultan ghuri ghaltalo ten’na tacho upeog korpant ietalo. Tannem Moisurchea Rajeachea Mharaj Wodeyars koddlean tabo ghetoch ek novo prant Khodadad rochlolo. Aryadurga devllachi moddavoll ji Purtugezamni noxtt keloli[citation needed] ti ozun hanga dista. Zunvear ravpi Sarosvot Bamonn zanchean vaitt dhormik oteachar sonsunk zainaslolean ani bhorpur devllancho nas Purtugezamni kelolo tem pollovn tankam dusro poriai na zavn, tankam xezarchea zagear tanche devtek halonvchi poddli zaka atam Kornattok mhonn vollkhotat. Xri Aryadurga-chem devull zaka Ankola nanvan vollkhotat tem Ut’tor Kornattokant atam urta.

Nanvancho orombh बदल

Nanvanchea orombha vixim zaiteoch foddnnixeo asat, torui zunveank nanv thollavea devti Ajadurg- chem nanv divpant ailam oxem somzotat. Hem Konknni bhaxentlem Anjadip nanv divpant ailem.

Anik ek sid’dhant asa ki nanvancho orombh Malay ani Tamill bhasantlean aila ani anji div mhonnche panchvo zunvo zo Anjediva eka panch doriadegechea lhan zunveancho zomo mhonn somzotat zanchim her char nanvam Kurnagal, Mudlingud, Devgad ani Devragud zavn asat.

Anjedivo namv koxem poddlem hachevixim anik motam asat: 1. ‘ anjedivo ’ hem namv odyoudip (ody=purvil'lem, vdip=zuvom) mhollear purvil'lo zuvom hea xobdavelean poddlam. Purvil'lo zumvo mhonnpachem karonn mhollear to zumvo porxuram' koknnak pauche adim saun ostitvant axil'lo. 2. ‘ anjedivo ’ hem utor ‘ojyoudip ’ mhollear ‘ tupacho zumvo ’ hea utravelean ailam. Taka ‘ tupacho zumvo ’ oxem mhonnpachem karonn mhollear porxuraman ekdam ghoddeacho yogone-yag kel'lo ten'na taka tupachi purounn hea zumveavelean zal'li. 3. Tem namv ‘ ojyoudip ’ mhollear ‘ ozadevicho zumvo ’ hache velean poddlem. Oza devichem devull orob lokamni noxtt kortokoch oza devi onkola hanga geli mhonnun ‘ ojyoudip ’ oxem namv poddlem.

Stholl, lokvosti बदल

Kornattokachea Ut’tor Konnodd pasun sumar 1800 m doriadege pasun ho zunvo asa,Karvarchea dokxinne pasun 4 km (adlem Baticala jem Garsopa-chem Raj aslem zoxem taka Purtugezanchea kallar vollkhotale) ani sumar 87 km dokxinnek zaka Goenchem xar mhonn vollkhotat. Fokot 1.5 chovras kilometr asun, 1.3 km lamb ani fokot 300 metr sorasori rundaiecho zunvo asa.Sodheak Angediva zunvear lokvosti na, fokot Bharoti Navik dollanche soinik distat zo Kadamba navik dollacho bhag koso asa ani thodde bhett divpi ani ken’nai nustekar thoim pollonvk mellttat. Punn ekunnisvea xekddeant, sumar 200 lok hea zunvear jietalo.

Ut'tor-dokxinn lambai 1 moil ani udent-ostont lambai 1/6 moil itli asa. Hea zumveache noirity ani ostonte koddle vatthar khoddboddit ani fatranche axil'lean sogllea torechea golbotank ani tarvank dhokeacho zaun asa. Udentechea modheak sumar 20 futt kholayeche khaddyent 1,000 ttonam'merenochim golbotam nangrun douropak mellttat. Dokxinnenk ani ostontek zaupi prochondd vadllovarea vellar tarvank he khaddyecho alaxiro melltta. Anjedivo zumveasaun mukhel bhumyprodexak zoddpi udkamarg sogllea zohazank vochpak surkxit asa. Ho udkamarg sumar 42 futt khol asun tatunt khoddpam ani zolantorit prostor (ropop) sampddonat. Zumveabhomvotonnochi udkachi kholai sumar 75 futt asa. Portugezamni gõy kabiz korche adim tanchim zohazam bandop, tim sarkim korop hanchem tthikann anjedivo zumvear axil'lem. 1510 vorsa portugezamni gõy tabeant ghetkoch onzoudip zumveak vhoddlexem mhotv dilem na.

Hea zumveacher chodd korun vojrache ani paxannache fator sampddottat.Hea zumveacho ostontekoddolo doreavottenocho bhag poddong ani fatrancho asa. Punn udentekoddlea zomnichea bhagant koko-pamchim zhaddam techpromann ambeachim, ponnsachim, anterachim, sontrachim,limbachim zhaddam, kil'leanche moddke ovxex ani durig, kaim dhovim ghoram ani unch unch bhil'lomaddachea zhaddam'modim axil'leo don sobit igrji haka lagun hea zumveacho dekhavo khub sundor ani oddlainno dista.

Anjedivo zumveache udentek lokousti asli. Koko-pamchim ranam roun ani nustemaricho veusai korun hangache lok apli jinn choloitalet. Vhodda promannant nustem dhorun sukoitalet ani herakodden dhaddttalet. Hea zumvear tandull pikna, mhunn herakoddlean haddcho poddttalo. Udka-purounn don tolleam vorvim zatalem. Sumar 30 futt chouros axil'lem ek tollem zumveache modim asa. Tachem udok bholaikek opaikarok axil'lean pivpak vaprinasle. Hea tolleache ostontek 200 yardd ontracher ek soimik vojhro vorsobhor vhamvot asta. Tea vojhreachem udok pivpak vaprotale.

Thoddi fattbhuim बदल

Vosnnuk khub pornni asa, ani tachi Prolemy-n ul’lekh kelolo melltta. Halinchea pornnavoll xastrachea sodhant thodde khambe,kantoilole fator ani matie aidona ikravea ani baravea xekddeantlim thoim sampoddleant. Kadamba ani Chalukychea koleche xoilechim, ghoddiek Aryadurga devtechea devllache urlolem sorlolem asunk xokta.

Vasco da Gama hannem jen’na apli poili bhonvddi Bharotak keloli, ten’na Angediva zunveancho zago Purtugez rajiacho mhonn Setembrache 24ver, 1498 vorsa ghoxit kelolo,. Vasko-do-gama, 1498 vorsa 170 monxamvangodda hea zumvear ayil'lo ani 15 dis tacho thoim mukkam' axil'lo.

Jen’na D. Francisco de Almeida, hannem Setembrache 13ver, 1505,vorsa thoim paim dovorlo ten’na zunvear Purtugez lok disunk lagle ani thoim kott bandpak hukum dilo, zo so mhoine uprant nas korpant ailo. 1505 vorsa portugalocho poilo vhaisoroi dam framsixku do almoid hannem 1500 monis hea zumveacher kil'lo badunk dhaddil'le. So mhoineambhitor ho kil'lo bandun zalo ani magir taka ‘ sam sebaxtiamv ’ hem namv dilem. Afonso de Albuquerque-chea akromonna vorvim to Goem 1510 vorsa jikhunk pavlolo tem Angediva zunvear savn suru zalolem.1661 poriant thoim lokvosti nasli, j meren Inglez thoim pennem korunk pavle. Te teach vorsache Julhache 23 veli koblat puri korpak vatt polletale jea vorvim tankam Bombay favo zalolem, jem 1665 vorsa vosnnukechea bollant aplo tabo bodlunk pavlolem

Inglezanchi hajiri बदल

Jen’na Rajedar Antonio de Melo e Castro hannem Bombay Brittixank divunk nakarlem; ten’na hanga Inglezanchem hajiri zali. Inglez soinikank botti haddvhor kortaleo zankam Senapoti Saib Abraham Shipman hukum ditalo, tankam hea zunvear asro ghevcho poddlo. Hachem karonn pavsalleacho toddeakea virudh tem chodd tez astalem ten’na tankam zhuzpak poddttalem. Senapoti ani zaite odhikari ani xipai vaitt hovamanak lagun ani bori ravpachi vevostha na zavn morunk pavle. Hea vorvim survatechem 500 lokachem boll jem 1565 vorsa aslem tem hea vellar fokot 191 monxanchem urunk pavlem ani 391 mornnache fondd voichea vogtar tankam soddche poddle.

1665 vorsa jen’na Brittixamni zunvo soddlo, zunvo rikamo zalo, Hem Morattheamnim Sambhajichea fuddariponna khal 1682 vorsa ghuri ghatli te meren urlem ani tannim Purtugezank portun kott bandpak boll kelem. Ho vavr Rajedar Francisco de Távora, Alvorcho Kont hachea hukume khal korpak ghetlo, zachi govai kottant aslolea eka nanvanche pattier pollonvk melltta.

Portugez sorkaran vhisrey kandi do alvhor hachea om'mlant 1682 vorsa anjedivo zumvear ek kil'lo bandlo. To kil'lo bhartantlea her portugez kil'leam itloch sundor axil'lo.Teach vorsa sombhaji portugezankodden zhogddolo ani tannem to kil'lo gheupacho yotn kelo. Punn zuloi mhoineant, vadllacho mosom' zamvche adim gõy sorkaran tanche rakhnnekhatir soiny dhaddlem ani morattheancho yotn follak yeunk dilona. 1720 vorsa hemiltton hannem boroil'lem- “ anjedivo ho portugezancho zumvo bhottkollosaun don moilancher asun to portugezamni veusthit tottbondi korun douril'lo karonn to kil'lo moskotoche orob ani xivajiche morattha lok ken'nai kabiz korit hi dhasti tankam axil'li.”

Angediva kotta sangata, zunveak her sabar kottamni rakhonn korpak adar kelo ani thoim ek soinikachem barak bandpant ailem. Ek Igorz Brotas Saibinninchea manak ani ek kopel Dukhest Saibinnik (Nossa Senhora das Dores) ani St. Francis of Assisichea manak bandpant aili. Toxench pivpachea udka khatir ek vhodd ttanki bandpant aili.

Sodheachi Brotas Saibinninchi Igorz 1729 vorsa, eka adlea kopelachem urlolem sorlolem zavn asa jem 1510 vorsa thoim atanchea zagear bandpant ailem. Hem Agostache 22ver 1500 Pedro Alvares Cabral thoim pavlo ten’na ghoddlem. To ten’na Purtugezantlea Bharotantlea zhuzacho mukheli aslo ani to ek arganchea misak hajir ravlo jem Henrique de Coimbra, hannem her 8 Franciscan friars hanchea sangatak somorpilem. Tem Purtugezantlea Bharotantlem poilem mis somorpop zavn aslem.

1758 vorsa, french obheasok anketik dyu peram hannem-i oxem boroilam-“ anjedivo zumvo portugezanchea tabeant axil'lo ani to tottbondit axil'lo. Thoim toyar kel'le suti pamymoje borea pamvddeache ani sovai mhunn bhartobhor namvajil'le. ” gõy ani diuchea guneavokarank soktomozurichi kheast divn hea zumvear dhaddttale. Tankam bondkhonnint sut kantpak ani pamymoje vinnpak sangtale.

Asreak zago बदल

Purtugezanchea hajirint tea zunveant otthravea xekddant to ek zunvo Kristanv ani Hindu mukhel bhuimcher ravpeancho asro zavn aslo. Hem Bednore ani Soonda Tipu Sultanachim Musolman zhuzareanchim rajiam, zannim Moisurchea Mharaj Wodeyarchem xiasonnacher tabo ghevun novi hukumxai Khodadadchi rochli tea vellar aslem.Hea kallar hea zunveacho vikas zalo ani 1768 vorsa tea zunveak ek Rajiopala sangata tache vavurpi ani 350 soinik asle.

1856 vorsa hea zunveak ek mukhel voxeachi pidda lagli. Hachem karonn mosonddichem stholl lokak udok purvotto korta thoinsor aslem. Jen’na mosonddi dongracher zunveachea ut’torek halovpant aili ten’na jieteleanchi sthiti borich sudorli, punn lokvosti ji Ponnjechea Boca de Vaca hangasor stholantor zaloli ti portun thoim vochunk kobul nasli.

1954vorsa, jen’na Purtugal ani novea svotontr Bharot Songhachi soirigot bhigdunk lagli, fokot thodde bospagari lok Anjedivant jietale. Bharotachea soinik bollan ochkit ghuri ghalpachi alla aikotoch, Purtugezan ek soinik fouz thoim dovorli, Goeant tache sombond dovorpant aile punn pavsalleant zunvo eksuro poddttalo.

1960 vorsa, Senapoti Rajiopal Vassallo e Silva hannem fuddakar ghetlolean, Brotas Saibinnninchi Igorz ani St. Francis of Assisi chem kopel sudarpant ailem. Oxench, zunvear aslolea barakam vixim-i korpant ailem..

Gombhir ghoddnnecho dekhavo बदल

Purtugez Bharotantlo Coat of arms (1935-1951)

19 ddisembor 1961 chea gõy muktiadim nouhembor,1961 to anjedivo zumvear bharti-i nousena ani portugez nousena hancheamozogotim khor zhuz zal'lem.

Novembrache 24ver, 1961 vorsa, Bharot Songhachem Purtugez Bharotacher akromonn korche adim,Anjediva zunvear ek gombhir ghoddnnecho dekhavo ghoddlo jen’na ek Bharoti poinnareanchi bott, Sabarmati hacher Purtugez soinikamnim hea zunvear savn far soddle jea vorvim eka bottichea vavurpeak ani eka provaxeak mornn ievnk pavlem. Tea vellar Purtugez sorkaran navik dollachea zunveachear akromonn kelam mhonn uzot keli ani tem ek Purtugez Bharotachea rajeacher ek khubdllavop zavn aslem. Hem zorui adinch tharailoli toiar asli, torui hi ghoddnni Operation Vijay korpak ek karonn zalem, zacho porinnam Purtugez rajeacho Goenche voir xevott zavn gelo ani Goem Bharot Songhan bhitor kaddpak ghoddlem.

Anjedivachem vegllench mhotv vollkhun, December 22, 1961 ek soinik kario korun zunvo tabeant ghevpant ailo, zantunt sat Bharoti soiinik morunk pavle zancho ugddas ek iadgiri vorvim thoim dakhol zata.Tea vellar nagrik lokvosti fokot char monxanchi asli, don zantteo bailo, ek dadlo ani ek bhurgem. Uprant, tea zunvear 30 Goenkar and Purtugez soinik dovorpant aile. 1961 vorsa uprant, 200 nustekarannchi lokvosti je ghoddie ghoddie Angediva vetale tankam mukhel bhuincher haddpant aile ani zunvo 1982 poriant ubont udddoilo aslo, jen’na eka thollavea padrin fuddar ghetlolean, Igorz durust korpant aili ani dhormik bhetto portun suru korpant aileo,

Navik dollak sompurd korop बदल

Hutatmeanchi Iadgiri

Eka 1987 vorsachea Goenchea Sorkara ani Bharoti Navik dolla modem koblatint, 1991 vorsa zunveacho odhikar soddun divun, Karvarchea navik dollant bhorsupant ailo jem aiz INS Kadamba zavn asa, jem Asientlem vhoddantlem vhodd navik soinikacho tharo zavpak opekxa asa zachem nanv, "Seabird". He tharavnni ji Ravi S. Naik, zo ten’na Goem Rajiacho Mukhel Montri aslo, Anjediva zunveachi malki ani itihasik daiz pornnea Goenchem zavn asa dekhun taka Goeant borench avhan dilem. Thollachea bandkamant ek 1,800 metr lambaiechem addavon jem Binaga-chea ut’torudentichea pontak mukhel bhuim-e koddem zoddop hancho aspav aslo,atam sompeponnim margantlean thoim proves korunk zata.

Ho zunvo,vorsavollichea Brotas Saibinnninchea festak lagun famad asa jem Fevrerache 2rer somorpitat ani St. Francis of Assisi soniaxiancho axrom, zachem fest 4 Outubracher kortat, zorui zunvear proves korpak to atam soinikanchea tabeant asa dekhun prosn upzolleat.

Anjediva hanga ek Purtugezamni bandlolem ek kottui asa.[1]

2016 vorsa, Bharoti Sonsodent sangpant ailem ki Karvarak aslolo Project Sea Bird ek hikmotechea ievzonnecho prokolp zo porinnamok svobhavacho aslolean, lokak sompeponnim mekllo proves divunk, kosleai zatichea vo dhormachea lokak ghoddna, kaido ani vevostha soddun herui gombhir prosn asat zantunt surokxechei prosn asat, ani hea khatir Anjediva zunvear festam korunk porvangi divunk zavunk na..[2]

Bhugol बदल

Ho zunvo Kornattokanntlea Karvarchea ostomptek asa ani to Orbi Doriachea bhonvttonni asa.

Orbi Doria Orbi Doria Kornattok
Orbi Doria Kornattok
Anjediva
Orbi Doria Orbi Doria Kornnatok

Sonvskrutai बदल

Ho zunvo Brotas Saibinnichea (Nossa Senhora das Brotas) vorsavollichea festak lagun jem Fevrerache 2rer ani St. Francis D’Assisi kopelachea festak lagun jem Otubrache 4ter zata taka lagun famad asa.[1]

Brotas Saibinnichi Igorz ani altar

São Francisco de Assisi Igorjechi moddavoll

Henvui polloi बदल

Polleiat बदल

Brotas Saibinnichi Igorz

  1. "Not only politicians break promises". O Heraldo. Retrieved 2009-02-05.
  2. Standard, Business. "Handing Over of Anjadiv Island to the Defence Ministry". Retrieved 2016-06-13.

Bhaile duve बदल

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Anjediva&oldid=215078" चे कडल्यान परतून मेळयलें