Romi
   

Aurangzeb (zolm - 24 ekttobor 1618, dohod-gujrat; moronn - 20 februvari 1707, bhingor-gujrat). Dil'lichea mogol ghoranneacho sovo badxaha. Purai namv muhiyd'din muhom'mod ourongojeb.Xahzohan ani mumtaz hancho tisro cholo(sovem opty). Lhanponnantuch tannem kurann ani hodis hancho obheas kel'lo. Techpromann orbi, choghtai, farsi ani turki bhaxa atmasat kel'leo.1637 vorsa porxiyon rajghoranneantoli xohanovazhochi dhuv dilrasobanu begom' hichekodden to logn zalo. Dilrasobanu soddun tannem anikuy tin bailo keleo. Tea sogllea bailamposun taka vott'tt dha bhurgim zalim.

The Emperor Aurangzeb on Horseback ca. 1690–1710 The Cleveland Museum of Art
A painting from circa 1637 shows the brothers (left to right) Shah Shuja, Aurangzeb and Murad Baksh in their younger years.

1636 vorsa tachi dokxinnecho subhedar mhunn nemnnuk zali. Punn bapuy xohazohan ani bapuy xohazohan ani vhoddlo bhavo dara hanchekodden kel'lea vaittoponnak lagun taka 1644 vorsa rajinamo divoncho poddlo. 1645 vorsa taka gujratocho subhedar mhunn nemlo. 1647 vorsa taka xahzanan balkh ani bodkoxom jikhpakhatir modhy axiant dhaddlo. Punn tatunt taka yes ailemna. Vatter ujhbeg zomatin tacher hol'lo kelo ani taka tras dile.

1648 vorsa taka multanocho subhedar kelo ani 1649 vorsa sindcho subhedar kelo. 1649 vorsa taka porxiyonanchea tabeant axil'lem kondahar jikhpakhatir dhaddlo. Punn taka thomyuy opes ailem. 1652 vorsa tannem porot kondaharocher ghuri ghali. Porthun tacho porabhou zalo. Dekhun 1652 vorsa taka porot dokxinnocho subhedar kelo. Dokxinnek 1657 vorsa ourongojebad vizapur ani goullokondda hea rajeancher ghuri ghalun bidor, koleanni, porandda he kil'lo jikhle.Doultabadchean laginch khoddki hanga tannem ourongabad xar vosoilem. Hea mukkamant tannem dokxinnentlea vosuli podhdotint ani loxkorant khub sudaronna keleo. Ourongabad hanga tanchi dilrasobanu hi poili begom' ontoroli. Thoinch tajmohalchea nomuneacher tannem tichi kobor bandli.Ti kobor az ‘bibika mokbora’ mhunn namnek paulea. Xahzohan 1657 vorsa duyent poddlo,ten'na tannem dara xukoh haka aplolo varos nemlo. Teach vellar rongjebache her don bhavo murad ani xuza hamnni onukroman ohmodabad ani bongal hanga svotak badxah mhunn zahir kelem.Ourongojeban gheun dogamyni xahzohanchea soineacho dhormot hanga ani dara xukohocho samugoddh hanga porabhou kelo. Teuporant xahzohan ani murad hankam bondkhonnint ghalun ourongojeb 21 zuloi 1658 disa ximvasonacher boslo ani tannem ‘almogir’ (vixrvovijeto) hi podvi dharonn keli.

Ourongojebache karkirdiche don kallkhondd zatat: 1658 te 1681 kallmerenocho poilo bhag ut'tor hindusthanant sot'ta prosthapit korpakhatir gelo. Tannem ostont asam' ghetlem (1662,1667 vorsa horlo). Chit'togong hanga chancheancho bondobst kelo (1666). Kabulchea potthann zomatincher tannem 1667 to ani 1672 to ghuri ghali, punn tankam horoup taka zalem na. Ten'na 1689 to tannem tanchekodden xant'tai keli (1667-1672). Rajputanachea don mukhel rajeancher tannem svari keli.Marva (zodhpur) cher 1679 vorsa zoit zoddlem, mevadd (udoipur) hanga koblat keli ani 1681 vorsa porot zhuz kelem. Tacho dusro kallkhondd 1681 te 1707 merenochim vorsa dokxinnent zhujpant (khas korun morattheamvangodda) gelim. Tannem bijpur rajeancher ghetil'lea zoitank lagun mugol samrajeacho vistar kaxmirchean kaverimeren ani kabulosaun chit'togong meren vaddlo. Punn tachea hea samrajeant morattheanchi xokt disanodid vaddttali.

Ourongojeb ani xivaji hancheamodole sombond 1657 posun bore naxil'le. Xivajichi vaddtti sot'ta allabond haddpak ourongojeban tachea add xayistekhan, muojzom', zoising,dilerokhan, mohabotokhan oxe khampe sordar dokxinnent dhaddle. Ag-yak xivaji ani sombhajik tannem koid kele. Punn vhoddli yukt loddoun xivaji-sombhaji bondkhonnintlean pollun gele.Ourongojeban sombhajik 11 march 1689 disa halhal korun jitoch mal'lo. 1699 te 1705 meren ourongojeb morattheanche godd gheupak vyost axil'lo. Punn razaramache karkidint sontaji ghorpodde,kanhoji angre adi xur sordaramni moglamni ghetil'le godd porot jikun ghetle. Morattheamadd 25 vorsa loddun ourongojeb bezal'lo. Khub kall dokxinnent uril'lean tachem ut'tor bhagant vorchosv ul'lemna. Eksarkea kel'lea zhuzank lagun tacho khojinoi sompot ailo. Rajyoproxasonantolem dublleponn ani duttppi dhoronn haka lagun tacho odhikar oddchonnint ailo ani tatunt taka duyems zalem. 1678 te 1707 meren to moratthe, rajput, zatt, bundele, xikh hancheavangodda loddlo.

Ourongojeb ek kormotth sun'ni ani porodhrmoudextto axil'lean tannem torekovar kor ladun hinduncho chholl kelo. Okboran rod'd kel'lo bigor muslomanamvelo jijhia kor tannem 1679 vorsa porot suru kelo. Zomin-mohsulovixim tin toreche kor tannem ladle. Tannem hindunchim komi kele. Xikhancho guru tegbohadur hannem badxahachea dhornnak virodh kelo mhunn taka jitoch mal'lo (1675). Tache he zulmi vrit'tik lagun dokxinnek morattheamni ani ut'torek rojput, zatt, xikh ani her zomatimni tacheadd koddok utthavo kelo.

Soinik ani senapoti he nodren ourongojeb khub axil'lo. To bollixtt ani soxik axil'loch punn vell ailear jivo trasant ghalun loddpachi tachi toyari astali. Punn tache vifol jinnek khub karnnam asat. Tannem rajkarobhar choloitona dus-ya konnakuch vixvasant ghetlona. Aplea bhurgeank legit tannem pois doul'le. To dubavi axil'lean taka konnakoddleanuch mog mell'llo na. Karbharachea barik-sarik gozalinchi to lokx ghaltalo.

Sokallosaun sanjmeren to udhyegant mogn rautalo. Islami dhormantlea sun'ni ponthache,nemodhrm' to kosoxin pallttacho. Romzanosaroke vhoddle upas to nixtthen kortalo. Kurann taka tonddpatth axil'lem. Taka koslench vyoson naxil'lem. Aplea sobond jivitant islam' dhormacho prochar zauncho mhunn tannem eksaroki khottpott keli ani tekhatir torantoranche punn zulmi marg vaprole. Ourongojebachi karkird okborache karkirdiitoli motti khori, punn okboran jitlea kallant mogol samrajeak vixal svorup haddlem titleach kallant ourongojeban mogol samrajeachea naxachi toyari korun douroli. Ourongojebachi beprva, kuttniti, dhormandhota ani her ovgunnank lagun moglost'ta pokhroli ani tachea mornnauporant rokhddich loyak geli.

Polleiat बदल

Aurangzeb

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Aurangzeb&oldid=199059" चे कडल्यान परतून मेळयलें