Benaulim vo Bannauli vo Bannaule ganv, Moddganv xarache dokxinn – pokximek, Goemchea Xaxtti talukeant asa. Ut’torek vatten vakddi – tikddi axil’li Sal nhoim hea ganvchi soimbik xim' zalear pokximek Arabia doria vatten axil'li vell'lle. Surale and Colvem he ganv ut’tor – purv ani ut’tor pokxim thaun taka revaddo ghaltat toxench Varkem ho ganv tache dokxinneche ximer asa. Ho ganv Bannauleche Panchayatik poddta. Aple girest Sonskrutik diaza vorvim Bannaule ganv aplea ganvkaranchem ani bhonvddekaranchem kalliz jikun gheta.

Administrative map of Goa

Bannaule Ganvchi Utravoll Xastr बदल

Sokoil bhorti kel’le zaun asat Bannaule ganvchea nanva vixim dil’lim vingodd vingodd motam. • F. N. Xavier, Historico das Communidades, Panaji, 1852, parte II, P. 29 ( Portugezintlean onnkar kelam) • Hea ganvchem (Bannaule) nanv Banna – veli mhollear arc – a voir hea nanvantlean ailam. • Roque Moniz, Na terra de Sao Joao Batista (Notas Historicas), Margao 1933, p. 3. (Portugezintlean onnkar kelam) • Bannaulechem mull porompore kodden khatri korun dita ki hem nanv ‘Banna – ali’ hea musolman mon’xachea nanvantlean ailem, jednam tanche kullechem dhoniponn choltalem ani ho ganv tancho aslo. • Panduronga Pissurlencar… ( Portugezintlean onnkar kelam) • P. P. Shirodkar, utravoll xastr he ganvchem ani suvatechem, Goemchim navam, Pan 2 13 – 214, 1993. Indiechea lokamnchem, Goem, vol. XXI (sompadk – P. P. Shirodkar, H. K. Mandal) “Saxttintlea Bannauli nanvachem zaitem bodlop zalam. Saxttichea sobitaie pormonnem tea kallar te Baneli vo Banali mhonn vollkhotale. Uprant te Bannovli mhonn borovpak lagle ani atam tem zala Bannauli. Bannauli he utor Banvalli vo Banhalli, mhollear ranan damplolo ganv. Hea navam modem ani purann – kothetlea Parashuramachea banna kodden kosloch sombond na mhonn Goeant bhavart asa.”

Bharotacheo Puranantleo Kanneo ani Bannaule बदल

Indie sarkhea purvpuratonache zomnir ani sonskrutint zaitem kitem fattlea purann kanneanlean ani dontkothetlian sodun kaddlam. Amchea ganvcho itihas tacho ek kopcho. ( sokoil dil’leo kai purann kanneo ani dontkothanim amchea sobit ganvcho itihas asa.) Atamche Goem ut’torechean 14 ani 15 vistarak poddta ani udentichean 73 ani 74 rekhar. Western ghats vo sahitri dongor udentichean ani lamb rund reve vello ostomtechean taka doxim korpi sobagunn. Konknnitlean Benaulim vo Banavli nanv zaitea sondorbantlean upzolam. Hea ganvantlem kherit devullachem Bannachea dhoniak, Banespor haka kelam. Xaxtintlea itihasant Goemkar lokamnk Banavli mhollear Bamangaon vo Bhrahmingaon. Bamnnancho ganv. Hea ganvchi soirigot Parashuram kodden as oso aspoxtt somoz asa. Amchea dollea samkar heo tin Indiecheo kanneo amchea hea ganva voir asat.

Parashuram ani kuradd बदल

Parashuram purv kanni, sovo avtar Vishnnucho, tichi soirigot Shiva devache Parashu ( kuraddi ) kodden asa. Oxi ek kanni asa ki khup denvchar dev – devtiank tras ditale. Hi khobor dev – devtiamni Shiva devak sangli. Jednam Shiva devan denvcharamncho bhosm kelo, tednam tannem zaitim denim Rochnnacher otoilim. To Jamadagni ani Renuka hea bharger bamnnache kullint zolmolo. Tea pasot taka Bhargava mhonn ollkhota. Bhargava he Hehaya rajvonxantle xikkox asle. Tanche kodden unch panvddeachem fattboll ani zaiti ekthaim kel’li girestkai asli. Reika, hea Parashuramachea vhodddlea xapaichea kallar, Hehaya rajonxa kodden raxtracho karbar cholounk poixe unne poddle. Oslea vellar odhikareamni Reika kodden adar maglo tea vellar tannem dilo na. tea pasot Kashatriya hancho raja ragabhorit zalo ani tannem khup bamnnamnk jivexim marle. Kai zann polloun gele.

Kashatriyanchi kapa – kapi बदल

Nirvaxeam modem Parashuramcho xapai zolmolo. Kashatriyamni haddleli loz bamonn kednach na visorle. Parashuramachea jivitantli ek ghoddni Puranas hatunt oxi boroil’li asa. To hanga thoim sonvsarant bhovunk gelo, te mhollear Bharat – desa, ottra favtti Kashatriyanchi kappa-kapi koruna plea purvozank jivexim marloleanchi sud gheunk. Uprant, niropradi kashatriyanchi hot’tea kel’lean Parashuraman aplea patkam khatir prachit kelem. Tannem ek bolidan kelem ani tantun tannem apli girestkai, zominn pasun Bamnnamnk dili. Tea vellar Kashyap zo pujari bolidan bhettoitalo, tannem mhollem, “Oh Ram, tuem mhaka sogli zominn dili ani atam tum mhoje matient ravunk mhaka sarkhem na. atam tujean dokxinnek vochun doriache dhoddir ravunk zata.” Parashuram dokxinnechean chollun gelo ani tanne dhoria kodden apleak ravunk zomnni khatir vinnovnni keli. Tea vellar Varuna hea udkachea devan taka doriant asodd xevttun marunk lailo. Parashuraman challon (Shurpa) xenvttili ani dhorian taka zomnni vatten vat dili, zoim thaun tannem ubo ravun asodd marleli thoim porian. Atam he suvatek Shurparaka, Kerala mhonntat. Ek kotha sangta ki Parashu (kuradd) doriant uddoil’li.

Bhagevont Juanv Bautistachi Igorz –ek Daiz बदल

He Igorjent bhitor sortanam dhavea konnxeak lhan ark-achem kopel asa, thoim bautizmachi pi polleunk mellta. Tatunt povitr kel’lem udok asta ani tantunt adlea kallar bautism ditale. Hi bautismachi pi eka kupantorachea fatrachi akarun sobit kelea. Hea kopelachem khaxel’lemponn mhonnlear hea suater Bhoktivont Juze Vazacho, zaka Celavancho (Sri Lanka) apostle mhunntanv, tacho bautizm hech suater zal’lo. Osleo Povitr udok ghalun dovorpacheo anik tin pi-eo asat, ek modlea darant bhitor sorpache suater, ani don igorjechea donui bazum-ni daram lagim.

 
Bhagevont Juanv Bautistachi Igorz
 
Bhagevont Juanv Bautistachi Igorz
 
Padre Juze Vazachi murti

Piazza Khuris बदल

Igorjechea samkar sumar donxe metrache vatte bhitor, ut'tor dixen ek khuris asa, zaka Piazza Khuris mhunntat. Hea khursak Saxttintlea dusrea khursam bhaxen titli akarnnnechi sobitai na. Punn, hea khursak sumar 4 foot unchaiechem pedd asa ani ekach khoddpachea fatracho to akarun kadla. Visvea xekddeant hea khursa ani igorjeche modentlean rosto bandlo ani ho khuris igorje pasun pois urlo ani to vegllo koso disunk laglo. Dukhachi khobor mhunnlear hea khursachem kheritponn ani kaxel’leponn, vatter yevpi-vochpi visortat vo tankam disna.

 
Piazza Khuris ani Monte Kopel

Monte Kopel बदल

Eke dongurleche tengxek Monte mhunntat. He Bannauleche igorjeche ek kilometr pois, uttor – uddenti dixen ek Monte asa. He Montir anik ek kopel asa. Sorvbhonvtonnchea ganvam modem ho zago soglleam von doria pasun sumar tis ani char metr unchaier asa. Hanga ravun eke vatten Benaulim-chi igorz bori nodrek yeta ani dusre vatten ravun sobit sundor doriache dorxon ani sorbhonvtti vattharachem dorxon mellta ani hem polleun mon bulta.

Bannaule ani Bhoktivont Juze Vazachi Soirigot बदल

Bannaulechem ek mukhi khaxelleponn mhunnl’lear ho ganv ani Bhoktivont Juze Vazachi Soirigot. 21st April 1651 hea disa Pulvaddo (Porbu Vaddo) hea vaddeant aplea avoichea ghorant to zolmolo ani tacho bapui Cristóvão Vaz ani avoi Maria Miranda hancho to tisro put aslo. Tacho bapui ganvan Sancoal-cho zalear avoi Benaulim Ganvkar Miranda familintli, punn tanchea kullantlo atam konnunch urlo na. "Juze Vaz vaddlo tedna taka bapain Latin xinkche khatir Bannauleche eke xalleant dhaddlo. Latin baxen padriponnachem xinkop zatalem. Tachem jivit Banaulim tannem ummedin sarlem, ani magnneank, misak ani dorm-dan toxem her dan korunk to kednanch pattim raulo na. Disachea disak to misant vantto ghetalo, sacrament ghetalo ani igorjent vochunk vatter choltanam ters korit choltalo. Taka dhormik pursanvanim ani Khursache vattent bhag gheunk khub umed bhogtali."

1929 – 1930 he vorsa, Banaulim Bhoktivont Juze Vaza-che avoichea ghora samkara tacho ek putllo bandlo. Vorsachea vorsank hanga 21ver Abrilache, tachea kherit zolmachea disachi somorombhnni hanga kortat. Halinch to novena bandun kaddla.

 
Bhoktivont Juze Vazachi murti
 
Bhoktivont Juze Vazachem avoichem ghor

Divine Providence Kovent, Cana-Benaulim बदल

Bhagevont Joao Bautist-ache igorje laginch Divine Providence kovent asa. Ho kovent Nixkollonk Gorb Sombovlele Franciskan hospitalers dhormikam samballta. Hem ‘Zanntteam khatir ghor” mhonn akar ghetlo. Survatek fokt bhailam khatir mhonn aslem tem sov mhoinea modem dadleank legun gheunk suru kelem.

Don Bosco – Tornatteam khatir kendr बदल

Hem ghor 1987 vorsa staplelem. Tem Gõy ani Daman Arkidiocese-nt urta. ‘Blessed Jose Vaz Animation Centre’ Don Bosco Sanstha mhonn hea navan ollkotat.

Don Bosco Youth Animation Centre, Benaulim, Goenche vatarantle Dev sondexkarank, toxench tornatteanche akarnent khub vavr korta. Apnnem kitem korche hem sod launk hanga vocational Counselling zata ani Padriponnechem xikop korunk bhitor sorunk sodtat tea tornatteankui te marg dorxonn diunk vavurtat.

 
Don Bosco – Tornatteam khatir kendr

Dr.Rafael Pereira - Asilo बदल

1951 vorsak gorjevontank ani ghoribank kherit adar zaunk, Bannaulechea D. Helena da Cunha e Pereira hannim somplelea Dr. Rafael Santana Pereira hanchea nanvan dhan dilem, ani 2rer Mayache 1951 hea disa aple diazacho vantto hea borea karyak dilem ani ek asil sthaplem. Hea asilant donui banauleche Firgojentlim sumar 15 zanttim ani gorib bailank kainch kors korinastana asro mellta. Hem asil samballunk, “Handmaids of Christ”, hea sonvsteantleo madri bhoinneo samball kortat ani choloitat.

Paryattak Akarxann बदल

Doria vello बदल

Banauleche Ganvant don vellecheo deggo asat – Benaulim vell, hangchi mukhi vell ani hanga zaito lok aplo vell sarunk ieta. Toxench, hanga Vaddi beach, hi vell asa hanga toddo lok asta ani hi matxe xant suvat. Benaulim Beach, hi ek doxin goy-chi nanvosti vell and hanga gorjecho suvidai asat ani jevnna kannachi suvida diunk shacks asat. Johncy’s ani Pedro’s him nanv vosti ani ruchichem ani Goy-chem kaxel’lem toxench her jevonn hea shackani mellta. Hanga jevnnak ek pavtt ailear lok tem jevonn chakunk porot ieta.

 
Bannaule Doria vell
 
Bannaule Doria vell
 
Bannaule Doria vell

Sal nod and Kamlam Tallem बदल

Doria vello asat tache bhair Sal nod Bannavlentleant vhanvta. Hi nod Madgaum suru zata ani Bannaule, Navelim, Varca, Orlim, Carmona, Dramapur, Chinchinim, Assolna, Cavelossim, Mobor hea ganvantlean vhanvot Betul doriant sompta.

‘Kamlam Tollem’ hem tollem gulabi sallkhamnim bhorlelem dista. Hanga torekvar sukhnnim polloun jiv ekdom khuxal zata.

 
Kamlam Tallem
 
River Sal

Goa Chitra Sangrahalai बदल

Goa Chitra Museum, ho ek lhan ganvtti imarot. Xekddeam adleo utponn zal’leo xetant ani ghora veparant vavr korcheo hozaramni vostu ekthaim korun hanga dakhoileat. Victor Hugo Gomes hannem hem 2010 vorsa staplam ani toch tem samballta. Archeological Survey of India hannim ho museum akhea Bharotant hea kalla voilo soglleam von boro museum mhonn toknnai kelea. Kitea pasot hem sogllem tannem ekthaim kelam ani koxem kelam hi mahiti tache lagim bhasabas kortanam aikunk mell’lea.’Goa Chakra’, Vatto, hacher tharailolo fuddlo vavr aplea monant asa mhonn to sangta.

 
Goa Chitra- Museum

Taj Exotica बदल

Taj Exotica, Goa hem 56 acres hirvea zomnir Mediterrenean taren khasgi veller Arabia doria nodren patllailam.

Vevsai ani vaur dhonde बदल

Hea ganvant azunui thoddea lokamnim poromporik vavr-dhondo chalu dovorla. Tantuntlo kaim mhonnllear, xetkamti, thovoi, kharvi, dudhak lagun gorvam pospi, adi.,. Thoddea vorsam adim konddeamcheo vostu korpi ek famil-ui asli.

 
Xetkamti
 
Kharvi
 
Thovoi

Sonskruti बदल

São João-chem fest बदल

Firgojecho patron mhonntoch, São João-chem fest, Junache 24ver hanga vhodda dobajean ani poramparik chalin somorombhtat. Hea festak ‘zanveanchem fest’ oxem-i mhonntat karonn, adlea chalim pormannem, nove kazari, zanvoim aplea sasumai-chea ghora hem fest monoitat. Mai aple dhuvek san’nam-vodde ani follam bhettoita. Tornattim matheak fulam-follachemchem kopel guntun ghaltat, dadle - tornatte, kantaram korit ani ghumtam- dholkax vazoit vaddeant bhonvtat. Pausacho temp mhonntoch tollim ani baim-io bhorun vot’tat ani tantunt dadle uddkeo martat. Hea kallar soimbachi rakhonn korpachi zagrutai ganvchea lokam modem haddunk lhan lhan kariavolli dovrun, kednam zhaddamcheo rompio zalear anik kednam-i kopddeacheo pixveo lokank vantt’ttat.

 
Bannaulecho Sao Joao
 
Bannaulecho Sao Joao
 
Bannaulecho Sao Joao
 
Bannaulecho Sao Joao
 
Bannaulecho Sao Joao
 
Bannaulecho Sao Joao
 
Bannaulecho Sao Joao

Tiatrists ani Songitkar बदल

Bannaulkaranchea rogtant songit vhanvta. Khubxe famad songitkar zoxe A. Moraes, R. Moraes, toxench tiatrist-ui hea ganvantleant upzoleat. Thodde tiatrist morun gele, Rosario Rodrigues, F. Koloi, Jack Bendes, Christopher, adi tor thodde azunui tiatr palkar ekdom boro vaur kortat. Tantuntle kaim zann mhonnlear, Peter-Roshan, Roseferns, Ben Evangelist, Menino-de-Bandar, Meena, Jack Rodson, Comedian Bryan, Rosario de Benaulim, Peter, Evon, Jose, adi… Carnavalak khell tiatr pollounk-ui ganvant, vaddeam vaddeamnim lokanchem bhirem ekttaim zata.

Carnaval बदल

Vorshik Carnaval-chem prodorxonn Bannaule veller veta tea rostea voilean zata. Sogllo lok, bhurgim, tornattim, bailo, dadle, zantte hem prodorxonn polleunk upott bhortat.

Bannavlek lagu zatolim Mandde-Dulpodam ani Dulpodam बदल

Bannaleantun muzo gaum-um(Manddo-Dulpod) बदल

1. Bannaleantun muzo gaum-um Aulako otam y aum-um Eku tsampeatso purho geurn ge cumary Ogrhailem naum-om 2. Estudako otonnom Bollsant bolu galnum veto Mogu axilolo dekun cumarik Soglo havoilo 3. Rubachi nam re zorhi Sukunum zalea mori Eki cumari maka mel-lli ga saiba Hapri pitolli. 4. Dispidiro tuka kelem Aulako venam munnum Cumarinum apoicha' dal-llo re tuka Cazara' lagunum.

Danddea Caetan Butiqueiru(Manddo-Dulpod) बदल

1. Danddea Caetan butiqueiru To zoborth fitixeru (feiticeiro) Tea Jaquina (Joaquina) baie' Beij dicha'ota Ubo man-nun feru

2. Doni tini muinnem zale Jaquin vareako geleari Turn kosolem varem Geta go Jaquin Bannale' velleri

3. Naveleche munn to burge Tevei kot-tai-i moskore Caetan baba' sangunum Tanche menddeanche Karhum' laitai dolle Cor Ai, ai, Jaquin baienum Kondonnanim taka maru dilo.

Aitra' Sonta' Missa' Otam(Dulpod) बदल

Aitra'-Sonta' missa' otam Bannalechea orgachea ponda Missa' sanum gar' otonnom Dixtti pol-llim Romanacha tondda' Aj menddeache fol-lleai dolle Sinal dilea Cotrinankorhe (Catarinakorhe)

II. Variant Melody बदल

Ago (muja Cotrin) baio Mapxeam' y amim ya go festako Tinga maka Mellum' zai Jose (Zoze) mestako Barik pizment Galum' zai mugy'lea (mugelea) humsako Tem-eim (tenveim) maka Galum' zai tugy'lea (tugelea) cazrako

III बदल

Korzolly'm (Korzollcm, Caranzalem) gelolim Go Marian gelolim fogako Foga' gelo' kochen Go Marian dekil' cumpariko (compadre) Reng-tte-tte-tteng Caxy (caixa) vazota, abalu lokatso Quadro formar kela Go Marian sold'dam (soldadank) dorunk. Lab dony tiny meji Go Marian paianchim paulam.

IV बदल

Lambi tenkrhi geum Cherhuva binddam parchum'ya Binddecha mullant Cherhuva digaim-im nidum' ya

Monti Sokolo Go: Bannale(Dulpod) बदल

Monti (munty) sokolo gor Bannale (Banaulim) Rot-ttai kole*, tsoi tsoi tsoi! Monti sokolo gor Bannale Rot-ttai kole

Monti sokolo gor Morhgonvam (Margao) Rot-ttai pervam*, tsoi tsoi tsoi! Monti sokolo gor Morhgonvam Rot-ttai pervam

Anich'baraboch'ankvar tsole Caza’ zale, tsoi tsoi tsoi! Amch' baraboch' ankvar tsole Caza' zale

Caza' zaunum bory' (bore) surhole Vignantule, tsoi tsoi tsoi! Caza'zaunurn bory surhole Vignantule

Sogle rati der'm (deram) fapaitai Bambnnam' tsole, tsoi tsoi tsoi! Sogle rati der'm fapaitai Bambnnam tsole

II. Variant Melody बदल

Max' manalea porkondako Tusa' foie, tsoi tsoi tsoi! Max' manalea porkondako Tusa' fole.

Okle mana haunum tantso Gostu polle, tsoi tsoi tsoi! Okle mana haunum tantso Gostu polle.

Polleiat बदल

Goy Wikivoyage

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Benaulim&oldid=199104" चे कडल्यान परतून मेळयलें