Romi
   

Hovecho ghottok axil'lo ek vayu. Eksizon hem namv grik xobdauylean ghetlam. Sutr: O. Hea muldroveacho aspavo, aurt sarnnichea (periodictable) G-A gottantol dusre vollint zata. Dhortoremvoilem sogllem jivit tacher adarun axil'lean taka ‘prannvayu’ mhonnttat.

Philos experiment of the burning candle.Philo's experiment inspired later investigators.
Robert H. Goddard and a liquid oxygen-gasoline rocket

Eksizon hovent, udkant ani dhortorent melltta. Hovent tachea vojnachem promann 25%, udkant udkacho ghottok mhunn 86%, ani dhortorent 47%, asta. Sviddnocho xastrogone karl xil hannem 1772 to eksizon poilim sodun kaddlo. Punn tannem aplo sod ujvaddak haddlona. Inglix xastrogone zosef prosttole hannem 1774 to eksizon porot sodun kaddlo. Xil ani pristtole hea dogam-i xastrogoneank tannom sodun kaddil'lea vayuchi vollokh pottunk naxil'li. 1775-77 to, lauhoajhie hea french xastrogonean ho vayu, ek muldrouy zaun asa mhunn dakhoun dilem ani hea vayuk ‘eksizon’ hem namv dourolem.

Zonauram ani kaim barik vonspot usvasantlean eksizon ghetat ani karbon-ddayoksaidd hovent soddttat. He prokriek ‘ujvadd-sonxlexonn’ (photosynthesis) mhonnttat. He prokrieurovim zhaddam on'nonirmit kortat. Eksizon savea udkant tin ttokke virgollotta zalear kharea udkant matso unnea promannant virgollotta. Udkant virgolil'lo eksizon udkantole jivo usvasa khatir vaprotat.

Eksizonchea eka rennunt don onnu astat. Eka onnunt atth ilekttron (electrons), atth protton (protons), ani atth nyuttron (neutrons) astat. Tacho onnubhar (Atomic Weight)-16 ani onnukromank (Atomic Number)-8. Soimant eksizonoche tin somsthanik asat. Eksizon-16 (O16). Eksizon-17 (O17) ani eksizon -18 (O18). Hea sogllea prokarchea eksizonant atth-atth ilekttron ani protton astat. Punn nyuttron mat O16 to atth, O17t nnou ani O18t dha astat. Dhortorecher eksizon-16 soglleant chodd mhollear 99.759 ttokke asa, zalear eksizon-17,0.037 ttokke ani eksizon-18, 0.204 ttokke asa.

Eksizonat rong vas ani ruch nasta. To hoveporos natso zodd asta. Ani tachi zoddai (density) littrak 1.429 grem' asta. To udkant thoddeach promannant virgollotta.Doubavakhala -183o se. Itle thonddsannit tacho nillo patoll podarth zata. Zalear -218o se. Itle thonddsannit tacho nillo ghott'tt podarth (solid) zata. Sadaronnoponnan nitoll eksizon vayurup asta. Ghonrup (solid) eksizon-218.4o se. Ithlea tapmanacher koddtta zalear, -183o se. Itlea tapmanacher ukllotta (boils). Laspache (combustion) kriekhatir hoventolo eksizon vantto gheta aऩi eksizonocho ghottok axil'le podarth eksaidd (oxides) toyar zatat.

Her podartham vangdda eksizonochi prokria zatkoch novim somyugam (compounds) toyar zatat. Hea podarthant eksizon ek ghottok mhunn asta. Dekhik- udok (H2O), sakor (C12H22O11), pivpacho soro (C2H5OH), chuno (CaO), revo (SiO2), xendur (Pb3O4),moddoullokhar (Na2CO3), papddokhar (NaHCO3), lokhnnachi kollom' (Fe2O3,Fe(OH)3) adi.

Uzo paloupi dollache zovan, khonniuyole kamgar, buddeli ani unch dongor choddpi lok usvasakhatir nitoll eksizon bhoril'lim usvasachim sadnam vaprotat. Fuffusache vikar ani vikhall vayuchi bada zal'leank kritrim' usvasa khatir eksizon ditat. Veldding ani dhatu korpa khatir lagta ti eksi-esettilin (oxy-acetylene) zot (flame) toyar korunk eksizon lagta. Lokhonn ani tikheachea ud'degant toxench ognibannam khatir indhon mhonnunuy eksizon vaprotat.

Chodd promannant eksizonochem utpadon hoventlean vegllaun kortat. Eksizon mud'dom' toyar korinat. Punn naittrozon ani haiddrozon toyar kortona heram vangdda eksizonuy toyar zata. Drourup hovechem (liquid air)urdhvopaton (distillation) kortokoch naittrozon toyar zata. Hem prokrient eksizonuy khub promannant toyar zata. Vijechea provahacho vapor korun udkachem vightton(electrolysis) kortokoch haiddrozon ani eksizon toyak zata. Voilea pod'dotimni toyar kel'lo eksizonoges silinddoramni bhortat. Eksizon toyar korpache karkhane zogbhor asat, toxench amchea dexantuy asat. Gõyant moddgamv xara lagsar hoveposun eksizon kapacho karkhano asa.

Ozhon (ozone) namvacho vayu eksizonoche tin onnu astat. Vatauronnantolo ozhon thor sureachim zombupar kirnnam (ultraviolet rays) addaun dhortoreuylea jivitachem rokxonn korta.

Egostt: gregoriyon kelenddorantolo 31 disancho atthvo mhoilo. Jyuliyn kelenddor marchant suru zatalem. Ten'nacho ho sovo mhoino mhunn hachem porne namv ‘seksttilis’ oxem oxem asun tachem tis dis astale. Punn egosttos sizhor hea romon razachea namvavelean krista poilim 8 saun haka ‘egostt’ hem namv poddlem ani februvaritolo ek dis komi korun egosttoche zuloi itlem mhollear 31 dis kele.

Hindu ponchangachea xraunn-bhadropod hea mhoineant egostt mhoino yeta. 1 egostt-ttillok punnyotith ani 15 egostt- bharti-i svatontry dis he raxttri-i mhotvache dis hea mhoineant yetat.

Polleiat बदल

Oxygen

"https://gom.wikipedia.org/w/index.php?title=Oxygen&oldid=199798" चे कडल्यान परतून मेळयलें